Vo Svätý a veľký štvrtok svätí Otcovia, tak ako to prijali od svätých Apoštolov, ako aj zo svätých a Božích evanjelií, dobre urobili, keď prikázali konať spomienku na štyri udalosti: sväté umytie nôh, tajomnú večeru a na nej odovzdanie nám úžasných Tajomstiev, nadprirodzenú modlitbu i samotnú zradu (Krista) Pretože Hebrejská Pascha sa mala sláviť po piatku, patrilo sa nasledovať príklad a zachovať vernosť v tom, aby sa aj Kristus – naša Pascha obetoval v tento deň a preto, ako hovoria svätí Otcovia, náš Pán, Ježiš Kristus ju posunul a slávil so svojimi učeníkmi vo štvrtok večer. Tento večer ako aj celý piatok sa u Hebrejov považuje za jeden deň a nazývajú ho nocodeň. Niektorí tvrdia, že Pán túto paschu slávil so svojimi učeníkmi tak, ako to predpisoval zákon. Hovorí o tom aj svätý Zlatoústy. Najprv stáli opásaní, so sandálami na nohách, opierajúc sa o svoju palicu. Potom robili aj iné obrady, ako to predpisoval zákon, aby ho neporušili. Toto všetko pripravil Zebedej. Veľký Atanáz vraví, že to bol on, čo niesol krčah vody, hoci niektorí o tom hovoria ináč. Potom ukázal učeníkom všetko pripravené i hornú sieň, v ktorej nám malo byť odovzdané Tajomstvo Paschy, keď nadíde noc. Pri večeri (Ježiš) zasadol s dvanástimi. (1) Vedz, že táto pascha nebola úplne podľa zákona, lebo pri večeri sediac za stolom jedli chlieb a mali aj vodu. Podľa zákonnej paschy všetko malo byť pečené na ohni a bez kvasu. Skôr než začali večerať, lebo tak vraví svätý Zlatoústy, Pán vstal od večere, zobliekol si odev, nalial vody do umývadla a všetko robil sám, aby tak zahanbil Judáša a tiež pripomenul ostatným učeníkom, že nemajú hľadať prvé miesta. Po umytí nôh im to sám povedal hovoriac: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých.“ Sám seba im takýmto spôsobom dal za príklad. Zdá sa, že ako prvému zo všetkých umyl Kristus nohy Judášovi, ktorý si skoro a bez hanby sadol stolovať. Napokon prišiel i k Petrovi, no on, najhorlivejší zo všetkých, bránil v tom Učiteľovi, potom však dovolil. Keď im teda umyl nohy a ukázal tak preslávnu výšinu pokory, znova si vzal odev, zasadol k stolu a prikázal im milovať druh druha nehľadajúc prvenstvo. Počas jedla poukázal na svoju zradu. Učeníci boli v rozpakoch nad týmito slovami a Ježiš potichu pošepol Jánovi: Ten, komu podám namočenú smidku, to je ten, čo ma zradí.“ Keby bol o tom vedel Peter, najhorlivejší zo všetkých, asi by bol Judáša zabil. Ježiš znova povedal: „Ten, čo so mnou namáča ruku v mise, to je on.“ Tak sa aj stalo. Po malej chvíli vzal (Ježiš) chlieb a povedal: „Vezmite a jedzte!“ Podobne aj čašu hovoriac: „Pite z nej všetci, toto je moja krv novej zmluvy, toto robte na moju pamiatku.“ Toto konajúc, aj sám jedol a pil s nimi. Všimni si, že (kvasený, pozn. prekladateľa) chlieb nazval svojím telom, a nie nekvasený. (2) Nech sa teda zahanbia tí, čo prinášajú na obetu nekvasený chlieb. Po prijatí chleba vošiel do Judáša satan. Predtým ho pokúšal, no teraz sa ho celkom zmocnil. Odišiel a dohodol sa s veľkňazmi, že im ho (Ježiša) vydá za tridsať strieborných. Po večeri odišli učeníci na Olivovú horu, na miesto zvané Getsemany. Potom im Ježiš povedal: „Vy všetci sa na mne tejto noci pohoršíte.“ Peter mu vravel: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“ On mu však riekol: „Skôr, ako kohút dva razy zaspieva, trikrát ma zaprieš.“ Tak sa aj stalo. Petra sa zmocnil obrovský strach. Ale Boh, ktorý zjavuje moc bezmocným bytiam, odovzdal mu do rúk celý svet, aby kvôli tomu, čo sám na sebe skúsil, bol aj on milosrdný k hriešnikom.

Synaxár

Prikázaný sviatok.

Zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec + pôst.

Zdržanlivosť zaväzuje od 7. roka veku do telesnej smrti.

Pôst zaväzuje od 14. do 60. roka veku.

Pôst a zdržanlivosť nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúcich (myslí sa aspoň 4 hodiny cesty), ťažko pracujúcich a spoločne sa stravujúcich (ak nemajú možnosť výberu).

Deň, keď Kristus zomrel, aby sme my mohli žiť. Aj dnes len málo ľudí vie skutočne prijať a prežiť tú úžasnú skutočnosť, že vďaka Kristovi máme večný život. To nás dnes musí naplniť úžasnou radosťou a vďačnosťou Bohu - Ježišovi Kristovi.

Preto dnešný deň prežime v modlitbe, pôste ale hlavne aby sme si uvedomovali tú veľkú lásku, ktorú nám preukázal Ježiš Kristus.

Vo svätú a veľkú sobotu oslavujeme telesné pochovanie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista a jeho zostúpenie do podsvetia, ktorým bol náš rod vyzdvihnutý a prešiel k večnému životu. Tento svätý a veľký týždeň je väčší ako všetky dni svätej Štyridsiatnice a prevyšuje ich, a viac ako veľký týždeň je táto väčšia svätá a veľká sobota. Týždeň sa nazýva veľkým, nie preto, že dni alebo hodiny sú väčšie, ale pretože veľké a nadprirodzené zázraky a osobitne dielo našej spásy sa uskutočnili a najviac dnes. Ako prvým požehnaním Boh stvoril všetky diela a posledným väčším na šiesty deň stvoril človeka, na siedmy deň odpočíval od všetkých svojich diel a posvätil ho, nazvúc ho sobotou, lebo ona sa vykladá ako odpočinok, tak aj všetok, najmä rozumný svet stvoril, a na šiesty (deň) vytvoril porušiteľného človeka a obnovil ho životonosným krížom a smrťou, znova na nasledujúci siedmy deň odpočíval, dokonalým odpočinkom a životodarným a spasiteľným usnul snom. Tak ako zostúpilo Božie Slovo s telom do hrobu, zostúpilo aj do podsvetia so svojou nesmrteľnou a božskou dušou, oddelenou smrťou od tela, ktorú dal do Otcových rúk, ktorému priniesol aj svoju krv, ktorou nás vykúpil. Pánova duša nebola držaná v podsvetí ako duše ostatných svätých, pretože nepoliehala prarodičovskej kliatbe ako ony. Náš Pán Ježiš Kristus skutočne ako Boh prebýval v hrobe, a zjednotil sa s telom. V raji bol so zločincom a v podsvetí , ako sa hovorí, so svojou zbožštenou dušou. Nadprirodzene prebýval s Otcom a Svätým Duchom ako neopísateľný Boh, všadeprítomný a so svojím božstvom trpel v hrobe a na kríži. V žiadnom prípade Pánovo telo netrpelo porušenie, ktoré prichádza pri odlúčení duše od tela, a tobôž nie pri uvoľňovaní tela a údov, čo sa deje po pochovaní. Ale Jozef Pánovo sväté telo sňal, pochoval ho v novom hrobe v záhrade a ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň. Židia po piatku pristúpili k Pilátovi a povedali: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.’ Myslíme si, že by bolo dobré, aby tvoja vrchnosť rozkázala vojsku zabezpečiť (hrob). Pilát im odpovedal: „Čo sa staráte o slová tohto zvodcu? Kedy povedal: Vstanem?“ Vari ste to zachytili od Jána. Každý, kto bol pochovaný, nebude ukradnutý. Ó, ako nerozumní, ktorí si tak mysleli a podľa toho konali! Na Pilátov rozkaz sami šli a so svojimi vojakmi opatrne zabezpečili hrob, postavili stráž a zapečatili hrob, aby Pánovo vzkriesenie bolo oklamané. Odvtedy  podsvetie zobralo a nechápalo a pociťujúc pevnú silu chcelo pomaly vyvrátiť nespravodlivo prehltnutého Krista, tvrdý a uholný kameň, ktorý som prehltol a zjedol.

Pre tvoje nevypovedateľné zostúpenie, Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.

Synaxár