Teologicky Narodenie a verejné účinkovanie Krista sú neodlučiteľne spojené. Pôst Filipovky bol ustanovený, aby nás pripravil na prijatie Krista do sveta a začiatok jeho verejného účinkovania. Pôst Filipovky nás pripravuje na prijatie Kristovho verejného účinkovania, ohláseného pri Bohozjavení.

Príchodom do Betlehema a Narodením 25. decembra sa začíname pripravovať na Bohozjavenie. Neostávame stáť pri Narodení. Naša radosť z Božieho príchodu nás poháňa dopredu a vidíme Bohozjavenie. S Bohozjavením zakúšame začiatok Kristovho zjavenia, ktorý nám zjavil tajomstvo Boha. Najviac zo všetkého poukazuje Bohozjavenie na tajomstvo Trojice, tajomstvo dlho naznačované v Starej Zmluve.

Sv. Matúš je jedným z dvanástich apoštolov. Jeho pôvodné meno bolo Lévi. Bol vyberačom mýta, teda colníkom alebo mýtnikom v časoch Ježišových. Patril ku skupine ľudí, ktorou Židia opovrhovali, nazývali ich verejnými hriešnikmi (publikánmi). Popri vyberaní cla si totiž „privyrábali“ okrádaním. Lévi mal svoju mýtnicu v Kafarnaume, kde Ježiš často verejne vystupoval. Je teda pravdepodobné, že počul mnohé z jeho rečí. Pri jednej príležitosti – bolo to hneď potom, ako Ježiš uzdravil chorého, ktorého spustili cez strechu – ho Ježiš videl sedieť na mýtnici, vtedy ho povolal a Lévi hneď išiel za ním. Keď ho potom kritizovali, že jedáva a chodí s hriešnikmi, povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ A tak Lévi zostal s Ježišom, aby ho už nikdy neopustil. Stal sa apoštolom Matúšom a napísal prvé zo štyroch evanjelií. Z toho vyplýva, že mal zmysel pre vyššie veci, že nebol úplne ponorený v peniazoch a hmote.

Čo robil a kde sa pohyboval Matúš po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, nie je zaznamenané v žiadnom hodnovernom prameni. Tradícia hovorí, že hlásal evanjelium v Perzii, Partsku, Arábii a v Etiópii. Neznámy je aj dátum a miesto jeho smrti. Väčšina autorov tvrdí, že zomrel v Etiópii, dal ho zavraždiť etiópsky kráľ Hyrtakus. Stalo sa to kvôli tomu, že Ifigénia, kráľova neter, sa obrátila na kresťanstvo vďaka Matúšovmu kázaniu a nechcela sa stať kráľovou manželkou, pretože zložila sľub panenstva. Kráľova zúrivosť sa teda obrátila proti Matúšovi. Matúšove pozostatky boli objavené v roku 1080 v Salerne v južnom Taliansku. Nevie sa, ako sa tam dostali. Umiestnili ich do chrámu, ktorý tam dal postaviť pápež Gregor VII. Symbolom evanjelistu Matúša je kniha evanjelií a postava človeka – je to preto, lebo svoje evanjelium začína rodokmeňom Ježiša Krista.

Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk/matus-apostol-a-evanjelista/

Velebenie
Velebíme ťa, presvätá Panna, dievčatko Bohom vyvolené a oslavujeme tvoj príchod do chrámu Pánovho

Sviatky Bohorodičky v našom cirkevnom kalendári stoja čo do dôležitosti hneď za sviatkami Pána. Hlavný význam Bohorodičných sviatkov je vyzdvihnúť pred náš zrak veľkosť, dôstojnosť a svätosť Prečistej Panny Márie, jej úlohu pri vykúpení ľudského rodu a pritiahnuť nás k jej úcte a nasledovaniu. Najväčšie sviatky Bohorodičky ako Narodenie a Zosnutie nám hovoria o prvých momentoch jej života na zemi alebo o jej odchode do neba. Jediným sviatkom, ktorého témou sú detské a mladé roky presv. Bohorodičky, je sviatok Uvedenia do chrámu, ktorý sa slávi 21. novembra.

Pápež František vo svojej bule, ktorou vyhlásil  Jubilejný rok milosrdenstva, zdôrazňoval, že milosrdenstvo je hlavná Božia črta, kľúčový rozmer Ježišovej služby a základ poslania Cirkvi.

Skutky milosrdenstva sú dobročinné skutky, ktorými pomáhame svojmu blížnemu v jeho telesných a duchovných potrebách.

Skutky telesného milosrdenstva

1. Dávať jesť hladným.
2. Dávať piť smädným.
3. Prichýliť pocestných.
4. Odievať nahých.
5. Navštevovať chorých.
6. Poskytovať pomoc väzňom.
7. Pochovávať mŕtvych.

Skutky duchovného milosrdenstva

1. Napomínať hriešnikov.
2. Poúčať nevedomých.
3. Dobre radiť pochybujúcim.
4. Tešiť zarmútených.
5. Trpezlivo znášať krivdu.
6. Odpúšťať ubližujúcim.
7. Modliť sa za živých a mŕtvych.

Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2447 – 2448