Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Minulú nedeľu nás liturgia pozývala prežívať obdobie Adventu a očakávania Pána v bdelosti a modlitbe: „bdejte“ a „modlite sa“. Dnes, v druhú adventnú nedeľu, nám liturgia naznačuje, ako má konkrétne vyzerať toto očakávanie: vydať sa na cestu obrátenia, konkrétny prejav očakávania. Ako sprievodcu na tejto ceste nám Evanjelium predstavuje postavu Jána Krstiteľa, ktorý „chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov“ (Lk 3,3). Na opis Krstiteľovej misie evanjelista Lukáš používa dávne Izaiášovo proroctvo: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži‘“ (v. 4-5).

Na prípravu cesty prichádzajúcemu Pánovi je potrebné si uvedomiť požiadavky toho obrátenia, ku ktorému nás Ján Krstiteľ vyzýva. Aké požiadavky obrátenia to sú? Predovšetkým máme odstrániť preliačiny spôsobené chladným prístupom a ľahostajnosťou a otvoriť sa ostatným takým istým prístupom ako Ježiš, t. j. srdečnosťou a bratskou pozornosťou, ktorej nie je jedno núdza blížneho. Odstrániť preliačiny spôsobené chladným prístupom. Nemôžeme mať s blížnymi láskavé a bratské vzťahy, ak sú „deravé“ - takisto ako sa nedá ísť po ceste plnej dier. Žiada si to zmenu prístupu, a dbať pritom osobitne o tých najnúdznejších.

Ďalej treba urovnať mnohé drsné hrany pochádzajúce z namyslenosti a pýchy. Veľa ľudí, možno bez toho, aby si to uvedomovali, je pyšných, nevľúdnych, nemá srdečný vzťah k iným. Je treba to prekonať konkrétnymi skutkami na udobrenie s našimi bratmi a sestrami, prosbou o odpustenie našich vín. Nie je ľahké sa zmieriť. Vždy sa čaká, kto urobí prvý krok. Pán nám v tom pomôže, ak je v nás dobrá vôľa. Obrátenie je totiž úplné len vtedy, ak privádza k pokornému uznaniu si našich pochybení, našich neverností a zlyhaní.

Veriaci človek je ten, ktorý svojím priblížením sa k bratovi tak ako Ján Krstiteľ vytvára cesty na púšti, čiže ukazuje perspektívu nádeje aj v zauzlených životných okolnostiach, poznačených zlyhaním a porážkou. Nemôžeme sa vzdať pred negatívnymi situáciami uzavretosti a odmietania; nesmieme sa nechať ovládnuť mentalitou sveta, lebo centrom nášho života je Ježiš a jeho slovo svetla, lásky a útechy. Je to on! Ján Krstiteľ pozýval k obráteniu ľudí svojej doby mocne, energicky a rázne. Napriek tomu však vedel počúvať, vedel prejaviť vľúdnosť a odpustenie voči zástupom mužov a žien, ktorí k nemu prichádzali, aby sa vyznali zo svojich hriechov a dali sa pokrstiť krstom pokánia.

Svedectvo Jána Krstiteľa nám pomáha napredovať vo vydávaní životného svedectva. Rýdzosť jeho ohlasovania a odvaha hlásať pravdu dokázali prebudiť očakávania a nádeje v Mesiáša, ktoré boli dlhý čas utlmené. I dnes sú Ježišovi učeníci povolaní byť jeho pokornými, ale odvážnymi svedkami, aby znova zažíhali nádej, aby pomáhali pochopiť, že napriek všetkému sa Božie kráľovstvo naďalej každým dňom buduje mocou Ducha Svätého. Premýšľajme, každý z nás: Ako môžem zmeniť niečo v mojom prístupe, aby som tak pripravil cestu Pánovi?

Nech nám Panna Mária pomáha pripravovať deň čo deň cestu Pánovi, počínajúc od nás samých, a s pevnou trpezlivosťou rozsievať okolo nás semiačka pokoja, spravodlivosti a bratstva.

Východná Cirkev pred sviatkom Narodenia Pána prežíva pôstne obdobie, ktoré je známe aj pod názvom Filipovka (Pilipyvka). Cieľom tohto štyridsaťdňového pôstneho obdobia je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenie.

V byzantskej cirkvi bol tento pôst definitívne zavedený niekedy medzi 6. a 8. storočím, hoci o ňom máme zmienky už aj v 4. storočí. Názov „Filipovka“ získal preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa (14. novembra). Začína sa 15. novembra a trvá do 24. decembra, teda štyridsať dní. Je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade (Filipovka čiže Pôst pred Narodením Pána, Veľký pôst čiže Svätá Štyridsiatnica, Apoštolský alebo Petro-pavlovský pôst a Pôst pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky čiže Spasivka).

Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou. Gréckokatolíkov na Slovensku v súčasnosti viaže iba povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov v piatok. Na rozdiel od Veľkého pôstu Filipovka nemá vlastné liturgické predpisy.

Pápež František vo svojej bule, ktorou vyhlásil  Jubilejný rok milosrdenstva, zdôrazňoval, že milosrdenstvo je hlavná Božia črta, kľúčový rozmer Ježišovej služby a základ poslania Cirkvi.

Skutky milosrdenstva sú dobročinné skutky, ktorými pomáhame svojmu blížnemu v jeho telesných a duchovných potrebách.

Skutky telesného milosrdenstva

1. Dávať jesť hladným.
2. Dávať piť smädným.
3. Prichýliť pocestných.
4. Odievať nahých.
5. Navštevovať chorých.
6. Poskytovať pomoc väzňom.
7. Pochovávať mŕtvych.

Skutky duchovného milosrdenstva

1. Napomínať hriešnikov.
2. Poúčať nevedomých.
3. Dobre radiť pochybujúcim.
4. Tešiť zarmútených.
5. Trpezlivo znášať krivdu.
6. Odpúšťať ubližujúcim.
7. Modliť sa za živých a mŕtvych.

Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2447 – 2448