Vyhľadávanie

Liturgický poriadok

Čemerné

 

38. týždeň

18.9. - 24.9.2017


Pondelok     18:00

Utorok        18:00

Streda        18:00

Štvrtok       6:30

Piatok        18:00

----------------------

Sobota       7:30

Nedeľa 7:00 a 10:00

 

Večiereň:   - - -

Liturgický poriadok

Vechec

 

38. týždeň

18.9. - 24.9.2017


Pondelok   - - -

Utorok      8:00

Streda      - - -

Štvrtok    18:00

Piatok      - - -

-------------------

Sobota     - - -

Nedeľa     8:30

 

 

 

Katolícky kalendár

byzantského obradu

KALENDÁR

Katechéza

Svätý a veľký štvrtok


Vo Svätý a veľký štvrtok svätí Otcovia, tak ako to prijali od svätých Apoštolov, ako aj zo svätých a Božích evanjelií, dobre urobili, keď prikázali konať spomienku na štyri udalosti: sväté umytie nôh, tajomnú večeru a na nej odovzdanie nám úžasných Tajomstiev, nadprirodzenú modlitbu i samotnú zradu (Krista) Pretože Hebrejská Pascha sa mala sláviť po piatku, patrilo sa nasledovať príklad a zachovať vernosť v tom, aby sa aj Kristus – naša Pascha obetoval v tento deň a preto, ako hovoria svätí Otcovia, náš Pán, Ježiš Kristus ju posunul a slávil so svojimi učeníkmi vo štvrtok večer. Tento večer ako aj celý piatok sa u Hebrejov považuje za jeden deň a nazývajú ho nocodeň. Niektorí tvrdia, že Pán túto paschu slávil so svojimi učeníkmi tak, ako to predpisoval zákon. Hovorí o tom aj svätý Zlatoústy. Najprv stáli opásaní, so sandálami na nohách, opierajúc sa o svoju palicu. Potom robili aj iné obrady, ako to predpisoval zákon, aby ho neporušili. Toto všetko pripravil Zebedej. Veľký Atanáz vraví, že to bol on, čo niesol krčah vody, hoci niektorí o tom hovoria ináč. Potom ukázal učeníkom všetko pripravené i hornú sieň, v ktorej nám malo byť odovzdané Tajomstvo Paschy, keď nadíde noc. Pri večeri (Ježiš) zasadol s dvanástimi. (1) Vedz, že táto pascha nebola úplne podľa zákona, lebo pri večeri sediac za stolom jedli chlieb a mali aj vodu. Podľa zákonnej paschy všetko malo byť pečené na ohni a bez kvasu. Skôr než začali večerať, lebo tak vraví svätý Zlatoústy, Pán vstal od večere, zobliekol si odev, nalial vody do umývadla a všetko robil sám, aby tak zahanbil Judáša a tiež pripomenul ostatným učeníkom, že nemajú hľadať prvé miesta. Po umytí nôh im to sám povedal hovoriac: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých.“ Sám seba im takýmto spôsobom dal za príklad. Zdá sa, že ako prvému zo všetkých umyl Kristus nohy Judášovi, ktorý si skoro a bez hanby sadol stolovať. Napokon prišiel i k Petrovi, no on, najhorlivejší zo všetkých, bránil v tom Učiteľovi, potom však dovolil. Keď im teda umyl nohy a ukázal tak preslávnu výšinu pokory, znova si vzal odev, zasadol k stolu a prikázal im milovať druh druha nehľadajúc prvenstvo. Počas jedla poukázal na svoju zradu. Učeníci boli v rozpakoch nad týmito slovami a Ježiš potichu pošepol Jánovi: Ten, komu podám namočenú smidku, to je ten, čo ma zradí.“ Keby bol o tom vedel Peter, najhorlivejší zo všetkých, asi by bol Judáša zabil. Ježiš znova povedal: „Ten, čo so mnou namáča ruku v mise, to je on.“ Tak sa aj stalo. Po malej chvíli vzal (Ježiš) chlieb a povedal: „Vezmite a jedzte!“ Podobne aj čašu hovoriac: „Pite z nej všetci, toto je moja krv novej zmluvy, toto robte na moju pamiatku.“ Toto konajúc, aj sám jedol a pil s nimi. Všimni si, že (kvasený, pozn. prekladateľa) chlieb nazval svojím telom, a nie nekvasený. (2) Nech sa teda zahanbia tí, čo prinášajú na obetu nekvasený chlieb. Po prijatí chleba vošiel do Judáša satan. Predtým ho pokúšal, no teraz sa ho celkom zmocnil. Odišiel a dohodol sa s veľkňazmi, že im ho (Ježiša) vydá za tridsať strieborných. Po večeri odišli učeníci na Olivovú horu, na miesto zvané Getsemany. Potom im Ježiš povedal: „Vy všetci sa na mne tejto noci pohoršíte.“ Peter mu vravel: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“ On mu však riekol: „Skôr, ako kohút dva razy zaspieva, trikrát ma zaprieš.“ Tak sa aj stalo. Petra sa zmocnil obrovský strach. Ale Boh, ktorý zjavuje moc bezmocným bytiam, odovzdal mu do rúk celý svet, aby kvôli tomu, čo sám na sebe skúsil, bol aj on milosrdný k hriešnikom.

Synaxár

Katechéza: Kresťanský manžel V.

 

Vlastnosti kresťanského manžela

e) Spoločenstvo


Keď stál Adam sám v záhrade, Boh povedal: „ nie je dobre, aby bol človek sám.“

Keď Boh spojil prvý pár manželským zväzkom, prikázal im: „ Ploďte a množte sa:“ To, čo Boh naplánoval pre človeka, je založené na vzťahoch. Stvoril nás ako spoločenské bytosti, ktoré sa navzájom potrebujú v takej miere, ako my potrebujeme jeho.

Počas posledných 30 – 40 rokov sme boli svedkami procesu, ktorý sociológ Róbert Bellah nazval „ kultúrou radikálneho individualizmu“. Ten znečistil a skreslil naše chápanie Cirkvi. Vyzývaním mužov a žien, aby si vytvorili „ osobný vzťah s Kristom“, a zdôrazňovaním rôznych spôsobov osobného poznania Boha sme zahmlili jeho väčší obraz. „ Nič také ako kresťanstvo oddelené od Cirkvi neexistuje,“ hovorí Chuck Colson. Sv. Augustín: „ Nik nemôže pokladať Boha za svojho otca, keď mu Cirkev nie je matkou.“

Keď hovoríme o príslušnosti k spoločenstvu, máme na mysli aktívnu účasť na živote Cirkvi. Nie členstvo. Nie návštevu chrámu. Nie spev v chrámovom zbore. Akokoľvek sú tieto aktivity hodnotné, srdcom toho, čo chce Boh vo svojej Cirkvi, je, ako to hlása apoštolské vyznanie viery: „ spoločenstvo svätých“. V procese vyučovania, slávenia, modlitieb a účasť na sv. Božskej Liturgii s inými veriacimi nás chce Boh posunúť do stavu vyspelosti v Kristovi. Zďaleka sme ešte nevyčerpali zoznam duchovných cvičení a disciplín, ktoré nás majú naučiť zbožnosti. Pôstom sa učíme disciplíne sebazapierania. Samota nás učí stíšiť a započúvať sa do hlasu Svätého Ducha. Služba druhým nás učí sústrediť sa viac na iných ako na seba. Obsluhovania a jednoduchosť používa Boh na to, aby nás pripodobnil obrazu Krista. Ako uvidíš neskôr, bude to dôležité aj potom, keď v úlohe manžela preberieš zodpovednosť za svoju rodinu. Ty by si mal byť tým človekom, ktorý bude naliehať na svoju manželku, aby čítala a študovala Sv. Písmo. Mal by si jej dodávať odvahu, aby nad Sv. Písmom rozjímala a aby sa modlila a slávila Krista, a bola aktívnou súčasťou spoločenstva viery.

Zbožný muž, ktorý miluje Boha je schopný prevziať zodpovednosť, ktorá prichádza spolu s úlohou manžela.

o. Lukáš

 

Nedeľa 318-tich svätých a bohonosných Otcov , ktorí boli v Nicei

V tento deň, siedmu nedeľu po Pasche, oslavujeme tristoosemnástich bohonosných Otcov prvého nicejského snemu kvôli tomuto:

Po tom, čo si náš Pán Ježiš Kristus obliekol telo, a prijal náš vzhľad a všetko vykonal (pre našu spásu), a vystúpil k Otcovmu prestolu, chceli svätí dokázať, že bol skutočne Božím synom i človekom a ako zvrchovaný človek sa vzniesol k Bohu a sedí na výsostiach po pravici Božej velebnosti. Takto ho vyhlasoval snem týchto svätých Otcov a vyznával ako spolupodstatného a rovnako uctievaného ako Otec. Po slávnom nanebovstúpení, ustanovili nasledujúci sviatok, ako zhromaždenie toľkých Otcov, ktorí slovom vopred hlásali, že v tele sa vzniesol skutočný Boh a tiež skutočný človek.

Tento snem sa konal za cisára Konštantína Veľkého, v dvadsiatom roku jeho vlády, keď prestalo prenasledovanie. On najprv vládol v Ríme, potom ale v slávnom Konštantínopole, pomenovanom podľa neho, ktorý založil. (Snem sa konal) v 5 838-om roku od stvorenia sveta, a odsúdil Ária. Tento Árius sa narodil v Lýbii, prišiel do Alexandrie a keď bol vysvätený za diakona hieromučeníkom Petrom Alexandrijským začal haniť Božieho Syna, o ktorom hovoril, že nebol od vekov, ale pred vekmi získal Božskú dôstojnosť a nazýval ho Božie Slovo a Múdrosť. Podobal sa zlomyseľnému Sabéliovi, ktorý hlásal jednopodstatné a jednoosobné božstvo. Oba prebývali v Otcovi, aj v Synovi aj vo Svätom Duchu. Takto sa rúhajúceho Ária, veľký Peter vylúčil z kňazstva, lebo videl Krista ako dieťa na svätom oltári v roztrhanom rúchu, ktorý mu povedal, že to Árius ho roztrhal. Achillas, ktorý prijal miesto patriarchu v Alexandrii po Petrovi po sľuboch znova prijal Ária, vysvätil ho za kňaza a postavil za učiteľa v Alexandrii. Keď Achillas skončil, stal sa patriarchom Alexander, ktorý našiel Ária ešte viac a horšie sa rúhajúceho. Vylúčil ho z cirkvi a jeho stúpencov zničil, ako hovorí Teodoret, lebo hlásal, že Kristus zmenil prirodzenosť a prijal od Boha telo bez duše a rozumu, čo je neprijateľné. Árius získal mnohých prívržencov, medzi nimi aj Euzébia Nikomedíjskeho, Paulína Tyrského, Euzébia Cézarejského a iných a napadli Alexandra.

Alexander po celom svete rozposlal potupy a ničenia oného (Ária) a mnohých vyzval k pomste. Cirkev bola zmetená a mnohým, ktorí chceli prijať kresťanstvo, bolo bránené hádkami v učení. Veľký Konštantín po celom svete (poslal) ľudské povozy a nosičov, aby zhromaždili Otcov do Nicei a potom tam sám prišiel. A všetkým zhromaždeným predsedal a sám si sadol nie na cisárskom tróne ale na obyčajnom stolci. A keď hovorili o Áriovi, všetci, medzi nimi aj on sám, sa zhodli na anatéme, t. j. kliatbe. Božie slovo od svätých Otcov vyznávalo Syna ako spolupodstatného, rovnako uctievaného a bezpočiatočného s Otcom.  Zostavili svätý symbol viery, ktorý zakončili slovami: (veríme) i v Ducha Svätého, ktorý potom doplnil druhý snem. Taktiež tento prvý snem ustanovil, kedy a ako sláviť sviatok Paschy, aby sa neslávil so Židmi, ako sa stalo predtým. Pojednával tiež o dvadsiatich cirkevných pravidlách. Veľký a apoštolom rovný Konštantín, ako posledný schválil a červenými písmenami potvrdil svätý symbol viery.  Bol tam prítomných 232 svätých Otcov, kňazov aj diakonov a k tomu 86 mníchov, všetkých spolu 318.

Významnejší sú títo: Silvester, rímsky pápež, Métrofanés, konštantínopolský patriarcha, ktorý tu bol prítomný prostredníctvom svojich miestodržiteľov, Alexander Alexandrijský s Atanázom Veľkým, ktorý bol vtedy archidiakonom, Eustatios Antiochijský a Makarios Jeruzalemský. Hosios, biskup v Cordobe, vyznávač Pafnutios, Mikuláš, arcibiskup v Myre, a Spiridon Trimitunský.  Počas snemu odišli k Bohu dvaja otcovia, veľký Konštantín ich vložil do truhla a zapečatil a keď ich našli, boli popísaní nevysloviteľnými božími slovami. Keď sa snem končil a Konštantínopol bol dokončený, pozval veľký Konštantín všetkých týchto svätých mužov, obišli celé mesto, modlili sa, ustanovili ho za cisárske mesto a kázali cisárovi zveriť ho matke Slova. A tak každý odišiel domov.

Ešte ani veľký Konštantín neodišiel k Bohu, so svojim synom Konštanciom zachovávali predpisy a k cisárovi prichádza Árius hovoriac: „Všetko zanechávam a chcem sa zjednotiť s božou Cirkvou.“ Napísal svoje rúhania a zavesil ich na veraje akoby sa podriaďovali katedrále, a tou rukou ktorou to pribíjal sa teraz podroboval a cisár rozkázal konštantínopolskému patriarchovi prijať Ária do cirkvi. Vtedy bol po Metrofánovi patriarchom Alexander, ktorý videl Áriovu zlomyseľnosť, neveril a modlil sa k Bohu, aby mu zjavil či je jeho vôľou, aby bol Árius prijatý. Keď prišiel čas, aby slúžil, vtedy bol počas modlitby horlivejší. Árius vošiel do chrámu, a niekde v blízkosti tržného stĺpu sa mu roztrhlo brucho, a tak napodobnil Judášov osud a pretože roztrhol rovnosť bytnosti Božieho Syna a Otca, sám sa roztrhol  a bol nájdený mŕtvy. Tak sa cirkev zbavila onej ničivej náuky.

 

Na príhovor svätých tristoosemnástich bohonosných Otcov, Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.

Synaxár

Tomášova nedeľa

 

V tento deň, druhú nedeľu po Pasche, slávime obnovenie Kristovho vzkriesenia a ohmatanie apoštola Tomáša. Obnovenie kvôli obdivuhodnému starému zvyku: Rok obkolesujúci ten deň, keď sa toto všetko stalo, slávili (Židia) každoročnú pamiatku, aby nezabudli na veľké diela, ktoré sa stali. Odtiaľ keď Židia slávili prvú Paschu v Gilgale, obnovovali prechod cez Červené more. Odtiaľ obnovili stánok stretávania a mali ho vo veľkej úcte. Odtiaľ Dávidovo kráľovstvo a ostatné, aby som po každom nehovoril: nakoľko skutočne najväčšie od všetkých vecí, ktoré v živote máme, a nad každé pomyslenie, je Pánovo vzkriesenie. Preto nie stále toto slávime a obnovujeme, ale vždy po ôsmom dni. Preto nasledujúca nedeľa, ktorá je naozaj prvým aj ôsmym dňom,  je to skutočne prvé obnovenie. Ôsmy (deň), lebo je skutočne ôsmy od Paschy, prvý preto, že je počiatkom ostatných (dní). A ôsmy znova preto, lebo zobrazuje nekonečný oný deň v budúcom veku, ktorý bude prvý a nekonečný, nerozdelený nocou. Toľko o obnovení a tak teraz o Tomášovi: Keď sa Kristus v deň, keď vstal z mŕtvych, zjavil neskôr učeníkom, ktorí boli spolu zhromaždení zo strachu pred Židmi, nebol Tomáš s nimi. Keď potom prišiel k učeníkom, ktorí videli Kristov príchod, neveril im, ako jediný z dvanástich, že ho videli vzkrieseného, a už vôbec nie, že Pán vstal z mŕtvych. Boh, ktorý chce dobro pre každého a stará sa, aby v budúcnosti viacerí uverili počkal osem dní, aby pohnutý svojou láskou všetkým neveriacim zvestoval vieru vo vzkriesenie. Znova prišiel cez zatvorené dvere ako predtým, keď tam bol už aj Tomáš, vošiel, povedal „Pokoj vám,“ pristúpil k Tomášovi a povedal: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Uveril si pretože nielenže si videl, ale aj hmatom si si spomenul. Keď to hovoril učeníkom povedal mu: „Vlož svoju ruku do môjho boku!“ Ukázal mu tak širokú ranu, ktorá bola v boku, že do nej mohol vložiť ruku. Tomáš opatrne preskúmal a skúmajúc uveril. Keď to videl a preskúmal uvoľnil sa, aj keď samozrejme (Ježiš bol) v neporušiteľnom a zbožštenom tele a za posilnenie (viery) povedal: „Pán môj a Boh môj.“ Alebo kvôli skutočnému telu, alebo kvôli skutočnému božstvu. Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blažení tí, čo nevideli, a uverili.” Tomáš, nazývaný Dvojča, lebo sa narodil druhý, alebo pretože sa presvedčil o zmŕtvychvstaní, alebo pretože už od narodenia mal oslepené dve prsty na pravej ruke, a to prostredník a ukazovák, hádam niekto by povedal, že sa nimi mal presvedčiť a preskúmať. Iní hovoria, že zaiste preto, lebo Tomáš sa vykladá ako Dvojča. Toto bolo Ježišovo druhé zjavenie.

 

Tretie bolo pri Tiberiadskom mori na rybolove kedy aj prijal pokrm, a sám naplnený božským ohňom spoľahlivejšie predložil zmŕtvychvstanie. Potom sa zjavil v Emauzy. Piatykrát sa zjavil v Galiley a ako hovoria jedenásti, dokiaľ nevystúpil na nebesia urobil pred učeníkmi po zmŕtvychvstaní ešte veľa predivných znamení a mnohým sa ukázal. Toto všetko zanechali evanjelisti napísané, pretože by nebolo možné mnohým na svete žijúcim ľuďom počuť, aké veľmi predivné veci sú to.

 

Na príhovor tvojho apoštola Tomáša, Pane Ježišu Kriste, zmiluj sa nad nami.

 

Synaxár

Svätá a veľká sobota

Vo svätú a veľkú sobotu oslavujeme telesné pochovanie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista a jeho zostúpenie do podsvetia, ktorým bol náš rod vyzdvihnutý a prešiel k večnému životu. Tento svätý a veľký týždeň je väčší ako všetky dni svätej Štyridsiatnice a prevyšuje ich, a viac ako veľký týždeň je táto väčšia svätá a veľká sobota. Týždeň sa nazýva veľkým, nie preto, že dni alebo hodiny sú väčšie, ale pretože veľké a nadprirodzené zázraky a osobitne dielo našej spásy sa uskutočnili a najviac dnes. Ako prvým požehnaním Boh stvoril všetky diela a posledným väčším na šiesty deň stvoril človeka, na siedmy deň odpočíval od všetkých svojich diel a posvätil ho, nazvúc ho sobotou, lebo ona sa vykladá ako odpočinok, tak aj všetok, najmä rozumný svet stvoril, a na šiesty (deň) vytvoril porušiteľného človeka a obnovil ho životonosným krížom a smrťou, znova na nasledujúci siedmy deň odpočíval, dokonalým odpočinkom a životodarným a spasiteľným usnul snom. Tak ako zostúpilo Božie Slovo s telom do hrobu, zostúpilo aj do podsvetia so svojou nesmrteľnou a božskou dušou, oddelenou smrťou od tela, ktorú dal do Otcových rúk, ktorému priniesol aj svoju krv, ktorou nás vykúpil. Pánova duša nebola držaná v podsvetí ako duše ostatných svätých, pretože nepoliehala prarodičovskej kliatbe ako ony. Náš Pán Ježiš Kristus skutočne ako Boh prebýval v hrobe, a zjednotil sa s telom. V raji bol so zločincom a v podsvetí , ako sa hovorí, so svojou zbožštenou dušou. Nadprirodzene prebýval s Otcom a Svätým Duchom ako neopísateľný Boh, všadeprítomný a so svojím božstvom trpel v hrobe a na kríži. V žiadnom prípade Pánovo telo netrpelo porušenie, ktoré prichádza pri odlúčení duše od tela, a tobôž nie pri uvoľňovaní tela a údov, čo sa deje po pochovaní. Ale Jozef Pánovo sväté telo sňal, pochoval ho v novom hrobe v záhrade a ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň. Židia po piatku pristúpili k Pilátovi a povedali: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.’ Myslíme si, že by bolo dobré, aby tvoja vrchnosť rozkázala vojsku zabezpečiť (hrob). Pilát im odpovedal: „Čo sa staráte o slová tohto zvodcu? Kedy povedal: Vstanem?“ Vari ste to zachytili od Jána. Každý, kto bol pochovaný, nebude ukradnutý. Ó, ako nerozumní, ktorí si tak mysleli a podľa toho konali! Na Pilátov rozkaz sami šli a so svojimi vojakmi opatrne zabezpečili hrob, postavili stráž a zapečatili hrob, aby Pánovo vzkriesenie bolo oklamané. Odvtedy  podsvetie zobralo a nechápalo a pociťujúc pevnú silu chcelo pomaly vyvrátiť nespravodlivo prehltnutého Krista, tvrdý a uholný kameň, ktorý som prehltol a zjedol.

 

Pre tvoje nevypovedateľné zostúpenie, Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.

 

Synaxár

 

 

Viac článkov...
KONTAKT

Gréckokatolícka cirkev

Farnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky

Nám. P. P. Gojdiča č. 327

093 03 Vranov nad Topľou

- Čemerné

 

Farár a protopresbyter:

o. Mgr. Peter Gavaľa


0917 112 737 (Orange)

0910 314 342 (Telekom)

 

Kancelária f. ú.

Úradné hodiny: Po-Pia

Hodinu po večernej sv. liturgii.

 

IČO: 31952810

DIČ: 2021362387

 

Banka: VÚB a.s.

Číslo bankového účtu: IBAN

SK75 0200 0000 0018 2264 3632


E-mail:

gavala.peter@gmail.com

vranov.cemerne@grkatpo.sk

 

zbor@zborppgojdica.sk

zskkvv@centrum.sk


Web:

www.grkatvt.sk

www.zborppgojdica.sk

Ikona sviatku chrámu


 

Uložiť

Filiálka Vechec

 

Gréckokatolícky chrám

Najsvätejšieho Srdca Spasiteľa (1932)


Uložiť

Kto je online
Máme online 24 hostí 
Počet prístupov
Členovia : 92
Článkov : 593
Počet zobrazení obsahu : 406642
Lurdy - on line

Fatima - on line

Medžugorje - on line

http://medjugorje.sk/media/99-online-vysielanie.html#live_slovak