"Tvoja viera ťa zachránila, choď v pokoji"



"Tvoja viera ťa zachránila, choď v pokoji" (Lk 7,36 - 8,3). Ignorujúc spoločenské predpisy, ktoré museli hostia dodržiavať, vchádza do Šimonovho domu žena s pohľadom upretým na Ježiša. Skutky milosrdenstva a lásky, ktoré ho predtým videla robiť, sa dotkli jej srdca a naplnili ho odvahou. Rástlo v nej semeno viery a to ju nútilo uctiť si Ježiša pre jeho lásku, ktorú začínala prežívať. Hostia boli, pochopiteľne, znechutení. Nevie vari Ježiš, kto je táto žena? Nezasluhovala si ani rozprávať sa s ním, nieto ešte dotýkať sa ho. Ježiš si uvedomoval ich nepokoj, a preto vyrozprával Šimonovi príbeh o dvoch mužoch, ktorí dlhovali svojmu veriteľovi peniaze. On sa však nad nimi zľutoval a hoci si jeho láskavosť nezaslúžili, odpustil im obom celý dlh. Všetci hostia mali zrejme pocit, že dodržiavanie zákona im dáva automaticky právo byť s Ježišom. A Ježiš tu teraz chváli túto ženu za vieru! Čo za vieru mala? Neboli azda oni lepší než ona?Vyzerá to tak, že Šimonovi hostia chápali vieru inak. Pre nich bola niečím, čo súviselo s ich náboženským postojom alebo vonkajším vzhľadom. Nikoho z nich predsa neprichytili ani pri všednom hriechu. Viera, ktorú však Ježiš rozpoznal v tejto "hriešnici", bola iná. Ježiš videl jej otvorené srdce a ochotu zmeniť sa. Videl srdce preniknuté láskou. A práve to jej otvorilo dvere do Božieho kráľovstva.Akého štedrého a veľkorysého Boha máme! Vždy nás prijme. Vždy je pripravený odpustiť nám, oslobodiť nás a učiť nás. Počuje každé naše volanie o pomoc a teší sa, keď k nemu utekáme. Každý z nás sa dnes pokúsme praktizovať vieru, akú mala táto žena, tým, že sa jednoducho obrátime na Ježiša a povieme mu, že s ním chceme byť. O ostatné sa už postará on.



Zdroj: časopis Slovo medzi nami