Vyhľadávanie

Liturgický poriadok

VT Čemerné

39. týždeň

24.9. - 30.9.2018


Pondelok:

liturgia - 18:00

Utorok:

liturgia - 18:00

Streda:

liturgia - 18:00

Štvrtok:

liturgia - 6:30

Piatok:

liturgia - 18:00

----------------------------

Sobota:

liturgia - 7:30

Galakoncert - 15:30

Nedeľa: 7:00 a 10:00

Večiereň: 15:00

RPC:  18:00

Liturgický poriadok

Vechec

39. týždeň

24.9. - 30.9.2018


Pondelok:  - - -

Utorok:

liturgia -  8:00

Streda:

liturgia - 16:30

Štvrtok:   - - -

Piatok:

liturgia - 17:30

-------------------

Sobota:   - - -

Nedeľa:  8:30


 

Katolícky kalendár

byzantského obradu

KALENDÁR

Pápež František

Pápež František v pondelkovej homílii: Ježiš môže každého "znovustvoriť"

Vatikán 5. decembra (RV) Nechajme sa premeniť Ježišom, dovoľme mu, aby nás „znovu stvoril“ oslobodením od našich hriechov. Tak znela hlavná myšlienka homílie pápeža Františka, ktorý dnes ráno slávil omšu v Dome sv. Marty.

Púšť zakvitne, slepí vidia a hluchí počujú. Prvé čítanie z Knihy proroka Izaiáša „hovorí o obnove“, poznamenal pápež František. Všetko bude zmenené „zo škaredého na pekné, zo zlého na dobré“. Práve „zmena k lepšiemu“ bola tým, čo ľud Izraela očakával od Mesiáša.

Svätý Otec venoval hlavnú pozornosť evanjeliovej udalosti o uzdravení chromého (Lk 5,17-26). Ježiš „dal ľuďom vidieť cestu zmeny, a preto ho ľudia nasledovali.“ Nenasledovali ho „lebo bol moderný: nasledujú ho, lebo Ježišovo posolstvo sa dotýka srdca.“ Pápež František ďalej vysvetlil:

„Ale to, čo robil Ježiš nebola len zmena zo škaredého na pekné, zo zlého na dobré: Ježiš urobil premenu. Nie je problém niečo skrášliť, nie je problém niečo kozmeticky upraviť, primaľovať: on premenil všetko zvnútra! Zmenil to ‚znovustvorením‘. Boh stvoril svet, človek upadol do hriechu; Ježiš prichádza svet ‚znovustvoriť‘. A to je posolstvo, posolstvo Evanjelia, ktoré sa vidí jasne: skôr ako uzdraví človeka, odpúšťa mu hriechy. Ide tam, k ‚znovustvoreniu‘, pretvorí toho človeka z hriešnika na spravodlivého: znova ho stvorí ako spravodlivého. Urobí ho úplne novým. A toto pohoršuje, toto vyvoláva pohoršenie!“

A preto, zdôrazňuje pápež, zákonníci „začínajú diskutovať a šomrať“, lebo nedokázali prijať jeho autoritu. Ježiš „je schopný z nás hriešnikov, urobiť nových ľudí,“ opäť pripomenul Svätý Otec. „To je niečo, čo vytušila Magdaléna, ktorá bola zdravá, ale mala ranu vo svojom vnútri, bola hriešnicou.“ Vytušila že „tento muž môže uzdraviť nie telo, ale ranu v duši. Môže ju znova stvoriť! A k tomu je potrebná veľká viera.“ Svätý Otec pokračuje:

„Všetci sme hriešnici, ale pozri na korene svojho hriechu, nech Pán ide k nim a nech ich znova stvorí, a tie horké korene zakvitnú, zakvitnú v spravodlivosti a ty budeš novým mužom, novou ženou. Ale ak my hovoríme: «Áno, áno, som hriešnik, idem, vyspovedám sa pár slovami, a potom pôjdem ďalej ako predtým», vtedy sa nenechávam znova stvoriť Pánom. Len dva „ťahy štetcom“ ako vonkajší náter a veríme, že tak je všetko spravené? Nie! (Vyznám) svoje hriechy, jasne pomenované menom a priezviskom – urobil som toto a toto, a hanbím sa v hĺbke srdca! Otvorím svoje srdce: «Pane, jediný, koho mám. Pretvor ma! Znovu ma stvor!» - A tak budeme mať odvahu ísť so skutočnou vierou – ako sme o to prosili – v ústrety Vianociam“.

My máme vždy „sklon zakrývať váhu našich hriechov,“ upozornil ďalej Svätý Otec. Je to napríklad vtedy, keď zľahčujeme hriech závisti, ktorý je podľa pápežových slov „tá najškaredšia vec“, ako „hadí jed“, ktorý chce zničiť druhého.

Svätý Otec v homílii povzbudil ísť k základom našich hriechov a potom ich odovzdať Pánovi, lebo on ich zmaže a pomôže nám ísť ďalej s vierou. Ilustroval to príbehom svätca, znalca Biblie, avšak človeka so sklonmi k hnevu, ktorý si vyprosoval od Pána odpustenie cez mnohé skutky odriekania a kajúcnosti:

„Tento svätec sa Pána spytuje: Si spokojný, Pane? - Nie! - Veď som ti dal všetko! - Nie, niečo chýba... - A tento chudák sa opäť kajal, modlil a bdel: Pane, toto som ti dal? Stačí? - Nie! Niečo chýba... - Ale čo chýba, Pane? - Chýbajú tvoje hriechy! Daj mi tvoje hriechy!

To je to, čo dnes Pán od nás žiada: «Odvahu! Daj mi tvoje hriechy a ja ťa urobím novým mužom, novou ženou». Nech nám Pán dá vieru, aby sme v to verili“.



Piatková ranná homília Svätého Otca Františka: Boh nás objíma ako prvý


Vatikán 8. januára (RV) Láska a spolucítenie boli nosnými témami dnešnej rannej homílie pápeža Františka, ktorú tradične celebroval v Dome sv. Marty. Svätý Otec sa nechal inšpirovať slovami sv. Jána o Božej láske (1 Jn 4,7-10). Apoštol vo svojom prvom liste uvažuje o dvoch hlavných prikázaniach v živote viery: o láske k Bohu a o láske k blížnemu. Láska je sama osebe krásna, uistil Svätý Otec, predsa však podľa jeho slov úprimná láska „mocnie a vzrastá v darovaní vlastného života“.

„Slovo ‚láska‛ sa používa veľmi často a mnohokrát sa presne nevie, aký má presne význam. Čo je to láska? Niekedy myslíme na lásku z telenoviel, ale to nie je láska. Alebo niekedy sa môže láska javiť ako nadchnutie sa pre niekoho a potom zhasne. Odkiaľ však pochádza pravá láska? Ktokoľvek miluje, bol stvorený Bohom, lebo Boh je láska. Nepíše sa: ‚Každá láska je Boh‛, ale: ‚Boh je láska‛.“

Sv. Ján poukazuje na jednu dôležitú charakteristiku lásky Boha a to, že on miluje prvý. Dôkazom toho je scéna o rozmnožení chleba z dnešného evanjelia (Mk 6,34-44): „Ježiš hľadí na zástup a spolucíti s ním, čo nie je to isté ako uľútostenie sa nad ním,“ vysvetľuje Svätý Otec. „Lebo Ježišova láska, ktorú prechováva k ľuďom, čo ho obklopujú, ho privádza k tomu, aby s nimi znášal utrpenie, aby sa nechal vtiahnuť do života ľudí.“

A práve na túto lásku Boha poukázal pápež citujúc viaceré príbehy, od Zacheja, cez Natanaela, až po márnotratného syna:

„Keď máme niečo v srdci a chceme Pána poprosiť o odpustenie, je to on, ktorý nás čaká, aby nám odpustil. V tomto Roku milosrdenstva o to práve ide: aby sme vedeli, že Pán nás čaká, každého jedného z nás. Prečo? Aby nás objal. Nič viac. Aby nám povedal: syn môj, dcéra moja, milujem ťa. Nechal som, aby pre teba ukrižovali môjho Syna; toto je cena mojej lásky; toto je dar lásky.“

Pápež František povzbudil veriacich, aby mali vždy istotu, že Pán nás čaká, že Pán chce, aby sme otvorili brány našich sŕdc. Boh nás miluje vždy a ako prvý, pričom nezáleží na tom, akí veľkí sme hriešnici. Ak by sa v nás aj zrodilo znepokojenie, či sme hodní tejto lásky Boha, „je to tak lepšie, lebo on nás čaká, takých akí sme, nie takých, akí by sme ‚mali byť‛“.

„Choď k Pánovi a povedz: ‚Ty vieš, Pane, že ťa mám rád‛. Alebo ak sa na to necítim, môžem povedať: ‚Ty, Pane, vieš, že ťa chcem milovať, ale som veľký hriešnik, hriešnica‛. A on urobí to isté, čo urobil s márnotratným synom, ktorý premárnil všetok majetok: nenechá ťa dohovoriť, ale umlčí ťa objatím. Objatím Božej lásky.“



Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk) https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160108055

Zhromažďujme poklady, ktoré majú cenu na "nebeskej burze"

Vatikán 19. júna (RV) Bohatstvo zhromažďované pre seba je príčinou vojen, rozvrátených rodín, straty dôstojnosti. Každodenným zápasom má byť namiesto toho snaha o spravovanie bohatstva „pre spoločné dobro“. Toto je jedna z úvah pápeža Františka z dnešnej rannej svätej omše, slávenej v Dome sv. Marty.

Bohatstvo nie je ako socha stojace bez pohnutia, nemajúc na život človeka žiaden vplyv. „Bohatstvo má tendenciu rásť, hýbať sa, zaujať miesto v živote a v ľudskom srdci,“ pokračoval Svätý Otec. A ak sa hromadenie majetku stane hybnou pákou, ktorá na človeka tlačí, bohatstvo napadne jeho srdce, a to skončí ako skorumpované. To, čo naopak chráni srdce, je používanie bohatstva na „všeobecný úžitok“.

Svätý Otec rozvinul homíliu na základe evanjelia dňa (Mt 6, 19-23), v ktorom Ježiš učí svojich učeníkov tejto pravde: «Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.» Preto učeníkov varuje: «Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady.» Iste, priznáva pápež, „pri koreni hromadenia je túžba po istote“. Ale riziko robiť to len pre seba, a stať sa tak jeho otrokmi je veľmi veľké:

„Nakoniec toto bohatstvo nedáva istotu navždy. V skutočnosti ťa dostanete dolu v tvojej dôstojnosti. A v rodine to znamená mnoho rozbitých rodín. Tiež pri koreni vojen stojí táto ambícia, ktorá ničí, škodí. V tomto svete, v tejto dobe, je toľko vojen pre chamtivosť po moci, bohatstve. Môžete si pomyslieť na vojny v našich srdciach. ‚Chráňte sa pred každou chamtivosťou!‘ - hovorí Pán. Pretože chamtivosť postupuje, pokračuje, ide stále ďalej... Je stupienkom, otvorí dvere: potom príde márnivosť - myslieť si, že sme dôležití, silní... - a nakoniec pýcha. A odtiaľ všetky neresti, všetky. Sú to krôčiky, ale prvé je toto: Chamtivosť, túžba hromadiť bohatstvo.“

Svätý Otec tiež priznáva, že „hromadenie je vlastnosťou človeka“, a že „vládnuť svete je dokonca poslanie.“ A práve v tomto spočíva každodenný boj: „ako dobre spravovať bohatstvo zeme, aby bolo orientované na nebo a stalo sa bohatstvom v nebi“:

„Jedno je pravda, že keď Pán požehná človeka bohatstvom, robí ho správcom tohto bohatstva pre spoločné dobro a pre dobro všetkých, nie pre jeho vlastné dobro. Nie je jednoduché stať sa čestným správcom, pretože stále je tu pokušenie chamtivosti, stať sa dôležitým. Svet vás tomuto učí, a privádza na túto cestu. Treba myslieť na ostatných, pamätať, že to, čo mám, je pre službu druhým a že nič z toho, čo mám, si nemôžem vziať so sebou. Ale keď používam to, čo mi Pán dal pre spoločné dobro, ako správca, to ma posväcuje, robí ma to svätým.“

Ako poznamenal pápež, často počuť „mnohé ospravedlňovanie“ ľudí, ktorí trávia svoj život hromadením bohatstva. My sa máme však pýtať „každý deň“: ‚Kde je tvoj poklad? V bohatstve, alebo v tomto jeho spravovaní pre spoločné dobro?‘:

„Je to ťažké, je to ako hrať sa s ohňom! Mnohí si upokojujú svoje svedomie almužnou a dávajú z toho čo majú navyše. To nie je správne spravovanie: správca vezme svoje a to, čo zostalo, a dáva ostatným, všetko do služby. Spravovať bohatstvo znamená neustále sa zriekať svojich vlastných záujmov a nedomnievať sa, že toto bohatstvo nám dá spásu. Zhromažďovať, áno, v poriadku. Poklady, áno, dobre, ale také, ktoré majú cenu - tak povediac - na „nebeskej burze“. Tam hromadiť.“



Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk) http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150619035

Bez Pána nemôžeme urobiť ani len krok

Vatikán 18. júna (RV) Kresťan si má byť vedomý, že bez Pánovej pomoci nemôže kráčať životom. Toto zdôraznil pápež František počas rannej homílie v Dome sv. Marty, pričom tiež upozornil na to, že dobre sa môžeme modliť len vtedy, ak sme schopní odpustiť bratom a mať srdce v pokoji.

Slabosť, modlitba, odpustenie. Svätý Otec rozvil svoju homíliu na základe týchto troch bodov, pričom osobitne zdôraznil fakt, že sme „slabí“. Ide o slabosť, ktorú „nesieme všetci po zranení prvotným hriechom“. Ako povedal pápež , sme slabí, „skĺzavame k hriechom, nemôžeme napredovať bez Pánovej pomoci“:

„Ten, kto sa považuje za silného, za schopného zvládnuť všetko osamote, je prinajmenšom naivný a nakoniec bude človekom premoženým mnohými slabosťami, ktoré v sebe nosí. Je to slabosť, ktorá nás privádza k tomu, aby sme prosili Pána o pomoc, lebo: ‚v našej slabosti nič nemôžeme bez tvojej pomoci‛, ako sme sa modlili. Nemôžeme urobiť ani len krok v kresťanskom živote bez Pánovej pomoci, lebo sme slabí. A ten, čo stojí na nohách, nech sa má na pozore, aby nespadol, pretože je slabý.“

Podľa slov pápeža Františka sme slabí aj vo viere. „My všetci máme vieru, všetci chceme napredovať v kresťanskom živote, no ak si nie sme vedomí našej slabosti, všetci skončíme ako porazení“. Preto je pekná tá modlitba, ktorá hovorí: „Pane, viem, že v mojej slabosti bez tvojej pomoci nezmôžem nič“.

Svätý Otec následne obrátil pozornosť na modlitbu. Ako povedal, Ježiš nás „učí, ako sa modliť“, avšak nie tak „ako pohania“, ktorí si mysleli, že „budú vyslyšaní vďaka sile slov“. Pápež František pripomenul Samuelovu matku, ktorá Pána prosila o milosť mať dieťa modliac sa tak, že ledva hýbala perami. Kňaz, ktorý bol tam, na ňu hľadel a bol presvedčený, že je opitá. Preto ju pokarhal:

„Len hýbala perami, lebo nebola schopná hovoriť... Prosila o syna. Tak sa modlí pred Pánom. A v modlitbe, keďže vieme, že je dobrý a že o nás vie všetko a vie o tom, čo potrebujeme, začíname vyslovovať to slovo: «Otče», ktoré je zaiste ľudským slovom, ktoré nám dáva život, no v modlitbe ho môžeme vysloviť len mocou Ducha Svätého.“

Svätý Otec pokračoval nasledovnou výzvou: „Začnime modlitbu mocou Ducha, ktorý sa v nás modlí. Modlime sa takto, jednoducho, s otvoreným srdcom v prítomnosti Boha, ktorý je Otcom a vie, pozná, čo potrebujeme ešte pred tým, než to povieme“.

Nakoniec pápež František venoval pozornosť odpusteniu, zdôrazňujúc ako Ježiš učil učeníkov, že ak neodpustia viny druhým, ani im Otec neodpustí:

„Môžeme sa dobre modliť a hovoriť Bohu «Otče» len vtedy, ak je naše srdce v pokoji s druhými, s bratmi. ‚Ale otče, tento mi urobil toto a tamten mi spôsobil to a to...‛ - ‚Odpusti. Odpusti tak, ako ti On odpustí‛. A tak sa slabosť, ktorú máme, s Božou pomocou v modlitbe stane silou, pretože odpustenie je veľkou silou. K tomu, aby sme odpustili je treba byť silným, avšak táto sila je milosťou, ktorú musíme prijať od Pána, lebo my samy sme slabí.“



Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk) http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150618047

Nie dôležití pred svetom, ale vzácni pred Bohom

Vatikán 14. júna (RV) Dnešné poludňajšie stretnutie s pápežom Františkom bolo výzvou „nespoliehať sa na svoje vlastné schopnosti, ale v moc Božej lásky. Nekonať, aby sme boli dôležití v očiach sveta, ale vzácni v očiach Boha.“ Tak bude skrze nás pôsobiť moc Krista v našom prostredí. Nasleduje plné znenie príhovoru Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána.

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium pozostáva z dvoch veľmi krátkych podobenstiev: o semienku, ktoré klíči a rastie samo o sebe, a o horčičnom zrnku (porov. Mk 4,26-34). Prostredníctvom týchto obrazov z roľníckeho sveta Ježiš predstavuje účinnosť Božieho slova a požiadavky jeho kráľovstva, poukazujúc na dôvody našej nádeje a nášho snaženia v dejinách.

V prvom podobenstve je pozornosť sústredená na skutočnosť, že semeno, hodené do zeme, zapustí korene a rastie samo od seba, či by hospodár spal, alebo bdel. On dôveruje v moc vo vnútri semena samotného a v úrodnosť pôdy. Rečou evanjelia je semeno symbolom Božieho slova, na ktorého plodnosť sa vzťahuje toto podobenstvo. Ako jednoduché semeno rastie v zemi, tak Božie slovo pôsobí mocou Boha v srdci toho, kto ho počúva. Boh zveril svoje slovo našej zemi, teda každému z nás s našou konkrétnou ľudskosťou. Môžeme mať dôveru, pretože Božie slovo je tvoriace slovo, predurčené stať sa «plným zrnom v klase» (v. 28). Ak je toto slovo prijaté, určite prinesie úrodu, pretože Boh sám mu dá vzklíčiť a dozrieť spôsobom, ktorý nie vždy môžeme overiť, tak, že my o tom ani nevieme (porov. v. 27).

Toto všetko nám dáva pochopiť, že je to vždy Boh, je to vždy Boh, kto dáva rast jeho kráľovstvu. Preto sa modlíme «príď kráľovstvo tvoje». Je to on, kto mu dáva rast, človek je jeho jednoduchý spolupracovník, ktorý kontempluje a raduje sa z Božieho stvoriteľského pôsobenia a trpezlivo čaká na úrodu.

Božie slovo dáva rast, dáva život. A tu by som chcel ešte raz pripomenúť, že je dôležité mať Evanjelium, Bibliu po ruke, malé Evanjelium v taške, vo vrecku a sýtiť sa každý deň týmto živým Božím slovom: prečítať si každý deň úryvok z Evanjelia, úryvok z Biblie. Nikdy nezabudnite na toto, prosím. Pretože toto je sila, ktorá umožní, aby v nás vzklíčil život Božieho kráľovstva.

Druhé podobenstvo používa obraz horčičného zrnka. Napriek tomu, že je najmenšie zo všetkých semien, je plné života a rastie, až sa stane «najväčšou zo všetkých záhradných rastlín» (porov. Mk 4,32). A také je Božie kráľovstvo: realitou ľudsky malou a zdanlivo bezvýznamnou. Aby sme do neho vstúpili a mali na ňom účasť, je potrebné byť chudobnými v srdci, nespoliehať sa na svoje vlastné schopnosti, ale v moc Božej lásky. Nekonať, aby sme boli dôležití v očiach sveta, ale vzácni v očiach Boha, ktorý dáva prednosť jednoduchým a pokorným. Keď žijeme takto, skrze nás preniká moc Krista a premieňa to, čo je malé a skromné na skutočnosť, ktorá prekvasí celú hmotu sveta a histórie.

Z týchto dvoch podobenstiev pre nás vyplýva dôležité ponaučenie: Božie kráľovstvo vyžaduje našu spoluprácu, ale je predovšetkým iniciatívou a darom Pána. Ak je naše nepatrné úsilie, zdanlivo malé oproti zložitosti problémov sveta, zapojené do pôsobenia Boha, nebojí sa ťažkostí. Víťazstvo Pána je isté: jeho láska vyklíči a vyrastie každé semienko dobroty, čo je na zemi. To nás otvára dôvere a nádeji napriek drámam, nespravodlivostiam a utrpeniam, ktoré stretávame. Semeno dobroty a pokoja vyklíči a vyrastie, pretože dozrieť mu dá milosrdná Božia láska.

Kiež nás Svätá Panna, ktorá ako «úrodná pôda» prijala semeno Božieho slova, udržiava v tejto nádeji, ktorá nás nikdy nesklame.“

Preložila: Slovenská redakcia VR

Po modlitbe Anjel Pána Svätý Otec dodal ešte niekoľko slov v súvislosti s dnešným Svetovým dňom darcov krvi:

„Drahí bratia a sestry, na dnes pripadá Svetový deň darcov krvi, miliónov ľudí, ktorí sa nenápadným spôsobom podieľajú na pomoci našim bratom v núdzi. Všetkým darcom vyjadrujem vďačnosť a pozývam predovšetkým mladých, aby nasledovali ich príklad.“

Pápež František potom pozdravil všetkých prítomných Rimanov i pútnikov z rôznych častí sveta, pripomenul potrebu pamätať na osoby, ktoré zmizli bez stopy, s uistením o svojej modlitbe, spomenul aj pracujúcich, ktorí bojujú za svoje práva a za svoju dôstojnosť. V súvislosti s očakávanou encyklikou poznamenal:

„Ako bolo oznámené, budúci štvrtok bude zverejnená encyklika venovaná starostlivosti o stvorenie. Pozývam vás, aby ste sprevádzali túto udalosť s obnovenou pozornosťou voči zhoršujúcej sa situácii životného prostredia, ale tiež voči jeho záchrane vo vašich oblastiach. Táto encyklika je určená všetkým: Modlime sa, aby všetci mohli prijať jej posolstvo a rásť v zodpovednosti za spoločný dom, ktorý nám Boh zveril pre všetkých.“

Ako zvyčajne sa Svätý Otec rozlúčil prosbou o modlitbu, prianím požehnanej nedele i dobrej chuti k obedu a jednoduchým „dovidenia“.



Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk) http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150614001

Viac článkov...

Logo Jubilejného roka 2018

 

KONTAKT

Gréckokatolícka cirkev

Farnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky

Nám. P. P. Gojdiča č. 327

093 03 Vranov nad Topľou

- Čemerné

 

Farár a protopresbyter:

o. Mgr. Peter Gavaľa


0917 112 737 (Orange)

0910 314 342 (Telekom)

 

Kaplán: o. Mgr.  Matej Buk

0910 842 414

 

Kancelária f. ú.

Úradné hodiny: Po-Pia

Hodinu po večernej sv. liturgii.

 

IČO: 31952810

DIČ: 2021362387

 

Banka: VÚB a.s.

Číslo bankového účtu: IBAN

SK75 0200 0000 0018 2264 3632


E-mail:

gavala.peter@gmail.com

vranov.cemerne@grkatpo.sk

 

zbor@zborppgojdica.sk

zskkvv@centrum.sk


Web:

www.grkatvt.sk

www.zborppgojdica.sk

Ikona sviatku chrámu


 

Filiálka Vechec

 

Gréckokatolícky chrám

Najsvätejšieho Srdca Spasiteľa (1932)


Kto je online
Máme online 40 hostí 
Počet prístupov
Členovia : 66
Článkov : 278
Počet zobrazení obsahu : 212145
Gréckokatolícka televízia LOGOS TV

Gréckokatolícky chrámový zbor bl. P. P. Gojdiča

Lurdy - on line

TV LUX

SLOVO

 

 

Medžugorje - on line

http://medjugorje.sk/media/99-online-vysielanie.html#live_slovak

Rádio Lumen

 

TK KBS

Fatima - on line