Katechéza
Nedeľa o márnotratnom synoviSlava Isusu Christu! Drahí priatelia gréckokatolíckej farnosti Čemerné. Prežívame prípravný čas pred Veľkým pôstom. A túto nedeľu čítame podobenstvo o Márnotratnom synovi. Toto podobenstvo nám hovorí o Božej láske k človeku. Človeku, ktorý sa rozhodne žiť bez Otca - v hriechu a bez Boha. Boh takého človeka stále čaká, kedy príde k nemu, aby ho mohol objať a zahrnúť ho svojou nekonečnou láskou a vrátiť mu stratené synovstvo. Netreba sa báť, že Boh nás nepríjme pre náš hriech. Boh nás miluje a ak mu vyznáme svoj hriech, nepripomenie nám ho, lebo on túži, aby sme prijali jeho lásku. Nebojme sa vyznať svoj hriech a prísť k Otcovi, lebo on nás MILUJE.
o. Lukáš
|
Slava Isusu Christu! Milovaní čitatelia našej stránky. Touto nedeľou sa začína obdobie duchovnej prípravy na Veľký pôst, kedy má kresťan objaviť svoje hriechy. Svätí Otcovia nás cez podobenstvo o mýtnikovi a farizejovi napomínajú, aby sme sa skrze postoja farizeja naozaj vystríhali pýchy a vysokej mienke o sebe a skrze postoja mýtnika, t. j. pokoru a pokánie. Lebo prvá a najhoršia medzi vášňami je pýcha a nadutosť, takže pre ňu bol diabol, ktorý bol predtým zornicou a potom sa stal tmou, bol zvrhnutý z neba. Aj počiatok ľudského rodu - Adam, bol pre tento hriech vyhnaný z rozkoše raja. Preto nech sa aj hoci dokonalý človek v čnostiach nevyvyšuje a neznevažuje svojho blížneho, ale nech je vždy pokorný. Veď Pán sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.
Je zaiste lepšie, keď sa hriešnik vracia, ako keby sa čnostný vyvyšoval a pýšil. "Hovorím vám, mýtnik odišiel ospravedlnený a nie farizej." Podobenstvo teda napomína, aby sa nik nevyvyšoval, hoci by aj konal dobré skutky, ale vždy sa má koriť a ponižovať a z celej duše sa modliť k Pánu Bohu, aby každý, hoci by upadol i do najväčšieho zla, vedel, že nie je ďaleko od spasenia. Preto spoločne využime tento čas prípravy na Veľký pôst tým, že budeme v pokore stáť pre Bohom ako mýtnik. o. Lukáš
Slava Isusu Christu! Drahí priatelia našej farnosti. Máme pred sebou nedeľu o Zachejovi. Bol to človek, ktorý bol chamtivý, okrádal svojich súkmeňovcov, aby sa zapáčil Rimanom a aby sa obohatil. Práve táto nedeľa nám chce poukázať na to, akí sme vo svojom vnútri. Možno povieš: Nie som ako Zachej, ktorý kradol. Ale možno sme mu podobní tým, že sa chceme niekomu zapáčiť. A tu je otázka pre nás. Komu sa chcem páčiť? Ľuďom alebo Bohu? Zachej pochopil, že dôležitejšie je byť s Bohom, preto sa nehanbí vyjsť na figovník napriek poníženiu. Príklad Zacheja nás posúva k tomu, aby sme aj my rozmýšľali komu sa chceme páčiť a či naše smerovanie je správne. o. Lukáš
15.11. - FILIPOVKA - štyridsaťdňové pôstne obdobie
Teologicky Narodenie a verejné účinkovanie Krista sú neodlučiteľne spojené. Pôst Filipovky bol ustanovený, aby nás pripravil na prijatie Krista do sveta a začiatok jeho verejného účinkovania. Pôst Filipovky nás pripravuje na prijatie Kristovho verejného účinkovania, ohláseného pri Bohozjavení. Príchodom do Betlehema a Narodením 25. decembra sa začíname pripravovať na Bohozjavenie. Neostávame stáť pri Narodení. Naša radosť z Božieho príchodu nás poháňa dopredu a vidíme Bohozjavenie. S Bohozjavením zakúšame začiatok Kristovho zjavenia, ktorý nám zjavil tajomstvo Boha. Najviac zo všetkého poukazuje Bohozjavenie na tajomstvo Trojice, tajomstvo dlho naznačované v Starej Zmluve.
Pôstna disciplína
Pôstna disciplína Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku schválená Radou hierarchov 6. októbra 2009. V zmysle Dekrétu Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi č. 379/65 z 21. februára 1969 majú všetci kňazi, rehoľníci a veriaci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku zachovávať nasledujúcu pôstnu disciplínu: 1. Zdržanlivosť od mäsa: v piatky cez rok; s výnimkou prikázaných sviatkov (a podobne odporúčaných sviatkov), voľníc, národných (občianskych) sviatkov; a v stredy počas Štyridsiatnice, ako aj vo sviatky Povýšenia svätého Kríža a Sťatia hlavy svätého Jána Krstiteľa. 2. Zdržanlivosť od mäsa s pôstom: v deň pred Narodením a Bohozjavením Pána. 3. Zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom: v prvý deň Štyridsiatnice a v piatok Veľkého týždňa. 4. Zakázaný čas: zaväzuje iba počas celej Štyridsiatnice.
***
Výklad Dekrétu Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi č. 379/65 z 21. februára 1969 o pôstnej disciplíne
1. Zdržanlivosť znamená nejesť vymenované pokrmy, a to vrátane jedál, ktoré ich obsahujú. 2. Pôst znamená nejesť; pripúšťa sa však najviac dvakrát za deň malé občerstvenie (trocha jedla) a najviac raz za deň sa najesť dosýta, najlepšie po večernej bohoslužbe, respektíve po 15. hodine. 3. Ak pôst pripadne na sobotu alebo nedeľu, tak sa ruší, ale zdržanlivosť ostáva. 4. Výnimky, ktoré sa uvádzajú v prvom bode dekrétu (prikázané a odporúčané sviatky, voľnice, národné či občianske sviatky), sa vzťahujú aj na stredy počas Štyridsiatnice, nie však na sviatky Povýšenia svätého Kríža a Sťatia hlavy svätého Jána Krstiteľa. 5. Pod slovným spojením „odporúčané sviatky“ treba rozumieť veľké sviatky a polyelejné sviatky s bdením, ktoré nie sú prikázanými sviatkami, ako aj deň chrámového sviatku. 6. Pod slovným spojením „národné (občianske) sviatky“ treba rozumieť štátne sviatky a dni pracovného pokoja (samozrejme, okrem Štedrého dňa a Veľkého piatku). 7. Zdržanlivosť zaväzuje od 7. roka veku do telesnej smrti. 8. Pôst zaväzuje od 14. do 60. roka veku. 9. Pod slovom „Štyridsiatnica“ treba pre účely tohto dekrétu rozumieť všetky dni od pondelka prvého týždňa Veľkého pôstu až po Veľkú sobotu vrátane. 10. Pôst a zdržanlivosť nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúcich (myslí sa aspoň 4 hodiny cesty), ťažko pracujúcich a spoločne sa stravujúcich (ak nemajú možnosť výberu). 11. „Zakázaný čas“ znamená zákaz hlučných zábav (napríklad diskoték) a obmedzenie takých televíznych programov, počítačových hier, internetových stránok a podobne, ktoré narúšajú kajúci charakter daného obdobia.
|