Abba Ján z Kellie nám hovoril tento príbeh: V Egypte žila jedna veľmi pekná a bohatá kurtizána, ku ktorej prichádzali samí vznešení a mocní ľudia. Jedného dňa sa ocitla pri chráme a chcela vstúpiť dnu. Subdiakon stojaci pri vchode jej nechcel dovoliť vojsť a hovoril: "Nie si hodná vojsť do domu Boha, lebo si nečistá." Biskup počuli ich škriepku a vyšiel von. Kurtizána mu povedala: "Nechce ma pustiť do chrámu." Biskup jej na to povedal: "Nie je ti dovolené vojsť, lebo nie si čistá." Naplnila sa ľútosťou a povedala: "Odteraz už nebudem smilniť." Biskup jej povedal: "Ak sem prinesieš všetko svoje bohatstvo, budem vedieť, že už sa viac nedopustíš smilstva." Prinesiem svoje bohatstvo a biskup všetko spálil v ohni. Ona potom vošla do chrámu, plakala a vravela: "Ak sa mi toto stalo tu dolu, čo všetko by som stratila tam hore?" Tak sa obrátila a stala sa vyvolenou nádobou.

Hovorilo sa o abbovi Arseniovi, že mal na hrudi priehlbinu vymytú slzami,

ktoré mu padali z očí počas celého jeho života, keď sedel pri svojej ručnej práci.

Keď sa abba Pimen dozvedel, že je mŕtvy, s plačom povedal:

"Naozaj si blažený, abba Arsenios, lebo si plakal kvôli sebe na tomto svete.

Ten, kto tu dolu neplače kvôli sebe, bude potom plakať naveky.

Preto je nemožné neplakať, buď dobrovoľne, alebo z prinútenia vo večnom utrpení."

"Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici" (Mk 10,37).

Je piatok večer, rodina je doma, každý sa s niečím hrá alebo sa chystá pozerať film v televízii. Mama si sadne na pohovku a v tej chvíli sú pri nej dve z jej detí, aby sa k nej rýchlo pritúlili, kým nezačne film. Ostatné deti však protestujú. "To nie je fér! Oni boli pri tebe minulý týždeň!" Od tých dvoch detí sa zdá byť sebecké znovu si nárokovať privilegované miesto, no je to zároveň aj pochopiteľné. Všetky deti sa tešia na istotu a pohodlie v blízkosti svojej matky. Nevedia si predstaviť lepšie miesto na svete, ako sedieť vedľa mamy!

Jakub a Ján žiadajú Ježiša, aby im vyhradil zvláštne miesta vedľa seba, keď príde Božie kráľovstvo. Takéto správanie by si, samozrejme, nečakal od dospelých mužov, ktorí Ježiša niekoľko rokov sprevádzali, ale zároveň nám to poskytuje aj určitú predstavu, prečo ho asi títo bratia o to požiadali. Pomôže nám to aj vysvetliť reakciu ostatných apoštolov. Kto by nechcel byť pri Ježišovi tak blízko, ako sa len dá? Ježiš však svojím učeníkom schladzuje hlavy, keď im hovorí, že najprivilegovanejším postavením je služba, nie osobné pohodlie. Aj my, podobne ako učeníci, chceme, aby sme zjednotenie a blízkosť s Pánom prežívali navždy. Rásť a dospievať v Kristovi znamená učiť sa hľadať ho vo svete aj v modlitbe, objavovať ho v náreku biedneho človeka, v sprevádzaní našich bratov a sestier, ako aj vo vernom prežívaní svojho povolania. Vždy by sme mali hľadať Pána vo svojej osobnej modlitbe. Mali by sme však pamätať aj na to, ako veľmi ho teší, keď sa, podobne ako on, usilujeme rozdať v službe ľuďom. Aké úžasné je, že život v službe nám prináša takú hlbokú dôvernosť s Bohom!

Pane Ježišu, otvor mi oči, aby som ťa dnes uvidel.

Otvor mi srdce, aby som cítil tvoju prítomnosť.

o. Lukáš

V dnešný deň oslavujeme nesedlanou piesňou našu Presvätú Vládkyňu Bohorodičku, a to z tohto dôvodu:

Avyrský vodca Kagan, zrušil mier s Grékmi, postavil nespočetné vojsko a smerom zo západu sa vybral na Konštantínopol, vysielajúc k Bohu rúhavé reči. A hneď sa more zaplnilo loďami a zem nespočetnými pešiakmi a jazdcami. Konštantínopolský patriarcha Sergios I. veľmi utešoval ľud, aby neupadala  neochabol, ale všetku nádej z celej duše vložil v Boha a na jeho matku prečistú Bohorodičku.

Patriarcha vzal božskú ikonu Bohorodičky a nesúc ju obchádzal mesto po hradbách s množstvom zástupu a odtiaľ mu dodával posilu. Z východu prichádzali Peržania a zo západu Kagan, aby podpálili okolie mesta. Patriarcha obchádzal hradby s nerukotvornou ikonou Krista, čestnými a životodarnými Drevami (kríža) a tiež nesúc čestné rúcho Božej Matky. Avarský Kagan po súši napadol hradby Konštantínopola s nespočetným množstvom posilneným silnými zbraňami. Bolo ich také množstvo, žeby jeden Grék musel bojovať proti desiatim Avarom. Avšak neporaziteľná Záchrankyňa prostredníctvom veľmi malého vojska, ktoré sa k nej utiekalo v chráme zvanom Pege, zahubila väčšinu z nich. Vtedy Gréci nabrali odvahu, zajasali a prostredníctvom Vojvodkyne, nepremožiteľnej Božej Matky ich celkom premohli. Obyvatelia vidiac zmierenie mali pokoj, ale Kagan im povedal: "Neklamte sa v Bohu, v ktorého veríte, lebo ráno získam celé vaše mesto." Keď to obyvatelia počuli, vystierali k Bohu ruky.

Kagan a Pežania sa dohodli, že zaútočia ne mesto po súši i od mora, ale Gréci ich tak premohli, že živí nestačili spaľovať mŕtvych. Keď čln plný ozbrojených vojakov plával zátokou zvanou Roh k chrámu Božej Matkyv Blachernách, zrazu sa strhla na mori silná búrka, rozdelila more a potopila lode so všetkými nepriateľmi. Náčelníci nepriateľov sa vrátili s plačom a nárekom. Nábožní ľudia Konštantínopolu vzdávali vďaky Božej Matke a spievali jej pieseň celú noc, lebo bdeli aj kvôli nepriateľom a nadprirodzenou silou nad nimi zvíťazili. Odvtedy ako spomienku na tento nadprirodzený zázrak cirkev prijala tento sviatok Božej Matky a zachovala ho dodnes, lebo víťazstvo povstalo skrze Božiu Matku.

Po uplynutí 36-tich rokov, za panovania Konštanína IV. Pogonata, Arabi vedúc nespočetné vojsko, znova napadli Konštantínopol a sedem rokov ho napádali. Zimovali v kyzických krajoch a mnoho ich tam zahynulo. Preto sa vzdali boja a so svojim vojskom sa vracali späť. Keď boli v mori, nazývanom Sillaeo, všetci sa potopili zásahom prečistej Božej Matky.

A po tretíkrát znova sa Leva, Arabi v oveľa väčšom počte ako predtým, niesli sa na 1800 lodiach, obkľúčili mesto a čakali, ako ho dobyť. Nábožní obyvatelia mesta vzali vzácne drevo čestného a životodárneho Kríža aj drahocennú ikonu Božej Matky Hodigitrie, obchádzali hradby a so slzami vzývali Boha. Arabi sa rozdelili na dve časti. Jedni šli bojovať s Bulharmi a padlo ich tam viac ako 20 000. Druhí ostali pri Konštantínopole brániac sa pred reťazami od hradieb Galaty. Keď sa preplavili kdesi na miesto zvané Sostenes, strhol sa severný vietor, takže mnohé ich lode stroskotali a zahynuli. Na tých, ktorí zostali, prišiel taký veľký hlad, že si siahli i na ľudské telo a jedli bahno. Potom utekali a prišli na egejskú hlbinu, kde všetky svoje lode i samých seba uvrhli do hlbín. Z neba sa spustilo krupobitie, rozbúrilo more, zničilo smolu na lodiach,  takže obrovské množstvo vojska s Idami zahynulo. Ostali len tri lode, ktoré podali správu.

Pre všetky tieto nadprirodzené zázraky prečistej Božej Matky slávime dnešný sviatok. Na príhovor tvoje Ochrankyne a nepremožiteľnej Matky, Kriste Bože, od okolitých pokušení aj nás zbav a zmiluj sa nad nami ako jediný milovník človeka.

Synaxár