Abba Gerontios z Petry povedal, že mnohí pokúšaní telesnými rozkošami

sa dopúšťajú smilstva nie vo svojom tele, ale v duchu,

a zatiaľ čo chránia svoje telesné panenstvo, dopúšťajú sa cudzoložstva vo svojej duši.

"Je dobré, milovaný, robiť všetko, čo je napísané a

strážiť svoje srdce so všemožnou starostlivosťou."

Abba Ján z Kellie nám hovoril tento príbeh: V Egypte žila jedna veľmi pekná a bohatá kurtizána, ku ktorej prichádzali samí vznešení a mocní ľudia. Jedného dňa sa ocitla pri chráme a chcela vstúpiť dnu. Subdiakon stojaci pri vchode jej nechcel dovoliť vojsť a hovoril: "Nie si hodná vojsť do domu Boha, lebo si nečistá." Biskup počuli ich škriepku a vyšiel von. Kurtizána mu povedala: "Nechce ma pustiť do chrámu." Biskup jej na to povedal: "Nie je ti dovolené vojsť, lebo nie si čistá." Naplnila sa ľútosťou a povedala: "Odteraz už nebudem smilniť." Biskup jej povedal: "Ak sem prinesieš všetko svoje bohatstvo, budem vedieť, že už sa viac nedopustíš smilstva." Prinesiem svoje bohatstvo a biskup všetko spálil v ohni. Ona potom vošla do chrámu, plakala a vravela: "Ak sa mi toto stalo tu dolu, čo všetko by som stratila tam hore?" Tak sa obrátila a stala sa vyvolenou nádobou.

Hovorilo sa o abbovi Arseniovi, že mal na hrudi priehlbinu vymytú slzami,

ktoré mu padali z očí počas celého jeho života, keď sedel pri svojej ručnej práci.

Keď sa abba Pimen dozvedel, že je mŕtvy, s plačom povedal:

"Naozaj si blažený, abba Arsenios, lebo si plakal kvôli sebe na tomto svete.

Ten, kto tu dolu neplače kvôli sebe, bude potom plakať naveky.

Preto je nemožné neplakať, buď dobrovoľne, alebo z prinútenia vo večnom utrpení."

"Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici" (Mk 10,37).

Je piatok večer, rodina je doma, každý sa s niečím hrá alebo sa chystá pozerať film v televízii. Mama si sadne na pohovku a v tej chvíli sú pri nej dve z jej detí, aby sa k nej rýchlo pritúlili, kým nezačne film. Ostatné deti však protestujú. "To nie je fér! Oni boli pri tebe minulý týždeň!" Od tých dvoch detí sa zdá byť sebecké znovu si nárokovať privilegované miesto, no je to zároveň aj pochopiteľné. Všetky deti sa tešia na istotu a pohodlie v blízkosti svojej matky. Nevedia si predstaviť lepšie miesto na svete, ako sedieť vedľa mamy!

Jakub a Ján žiadajú Ježiša, aby im vyhradil zvláštne miesta vedľa seba, keď príde Božie kráľovstvo. Takéto správanie by si, samozrejme, nečakal od dospelých mužov, ktorí Ježiša niekoľko rokov sprevádzali, ale zároveň nám to poskytuje aj určitú predstavu, prečo ho asi títo bratia o to požiadali. Pomôže nám to aj vysvetliť reakciu ostatných apoštolov. Kto by nechcel byť pri Ježišovi tak blízko, ako sa len dá? Ježiš však svojím učeníkom schladzuje hlavy, keď im hovorí, že najprivilegovanejším postavením je služba, nie osobné pohodlie. Aj my, podobne ako učeníci, chceme, aby sme zjednotenie a blízkosť s Pánom prežívali navždy. Rásť a dospievať v Kristovi znamená učiť sa hľadať ho vo svete aj v modlitbe, objavovať ho v náreku biedneho človeka, v sprevádzaní našich bratov a sestier, ako aj vo vernom prežívaní svojho povolania. Vždy by sme mali hľadať Pána vo svojej osobnej modlitbe. Mali by sme však pamätať aj na to, ako veľmi ho teší, keď sa, podobne ako on, usilujeme rozdať v službe ľuďom. Aké úžasné je, že život v službe nám prináša takú hlbokú dôvernosť s Bohom!

Pane Ježišu, otvor mi oči, aby som ťa dnes uvidel.

Otvor mi srdce, aby som cítil tvoju prítomnosť.

o. Lukáš