V tento deň, piatu nedeľu po Pasche, oslavujeme sviatok Samaritánky, pretože vtedy Kristus sa zjavil ako Mesiáš, čo znamená Kristus (alebo Pomazaný). Stalo sa to v prostrednom týždni Päťdesiatnice. A ako v predchádzajúcu nedeľu vykonal zázrak v nádrži, tak teraz nad Jakubovou studňou, hovoril Kristus so ženou. Túto studňu sám Jakub kúpil a daroval svojmu synovi Jozefovi. Pán prichádza do mesta Sychar a unavený z cesty si tu sadá o dvanástej hodine dňa. Nejaká žena prichádza z mesta, aby načerpala vodu a keď učeníci odišli nakúpiť niečo na jedenie, Ježiš si pýta vodu. Ona, poznajúc ho podľa prízvuku a odevu, jeho prosbu neprijíma. On ju vedie a do srdca jej prináša duchovnú vodu, ktorá sa ukazuje čistejšia a hojnejšia, podobajúca sa duchu a večnému ohňu. Žena mu povedala, že nemôže mať takú vodu, lebo nemá vedro a aj studňa je hlboká. Potom preniesla slovo aj na praotca Jakuba, ktorý vykopal túto studňu, aby z nej pil on aj jeho ovce, predložiac tu bohatý prameň a nevyhnutnú studňu. Kristus sa ale nerobil väčším ako Jakub, aby nevyľakal ženu, ale hovoril o vod, z ktorej keď bude piť, nikdy nebude žízniť. Žena si poprosila takej  vody, on jej povedal, aby priviedla svojho muža. Ona odpovedala, že nemá muža. On, vediac všetko, povedal: "Správne si povedala, lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, šiesteho, nie je tvoj muž. Niektorí považujú piatich mužov za päť kníh Mojžišových, ktoré prijali Samaritáni a šiesteho Kristove slová, ktoré ešte neboli (povedané), pretože nebola vyliata milosť (Svätého Ducha). Iní päť zákonov daných Bohom: v raji, po vyhnaní, Noemu, Abrahámovi a Mojžišovi. Šiesty evanjelium, ktoré ešte nemala. Hovoria tiež, že aj podľa piatich zmyslov. Žena mu odpovedala, nazvúc ho prorokom.

Potom sa ho spýtala na vrch, na ktorom sa treba klaňať, či na vrchu Gerazim alebo v Jeruzale. Samaritáni si mysleli, že Boh nemôže byť všadeprítomný, ale prebýva iba tam, kde sa mu klaňajú, ako sa zjavil na vrchu Gerazim, keď tam dal svoje požehnanie. Alebo keďže tam Abrahám postavil prvý oltár Bohu, ako znova hovoria Židia, v Jeruzaleme sa treba klaňať jedinému Bohu. Preto sa tam odvtedy zhromažďujú vo sviatok. Ježiš odpovedal, že spása sveta je zo Židov a Boh je duch, a tí, čo sa mu klaňajú, sa nemajú klaňať obetami, ale v duchu a pravde, lebo jediného Boha poznajú jedine vo Svätom Duchu a Synovi, lebo On je pravda. Žena znova povedala: "Z písma viem, že príde Mesiáš zvaný Kristus." Ježiš odpovedal: "To som ja, čo sa rozprávam s tebou." Samaritáni vedeli o Mesiášovi z Mojžišových kníh, osobitne stadiaľ: "Proroka vám vzbudí Pán váš Boh, z vašich bratov."

Keď sa rozhovor končil, prišli učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou a prosili ho, aby jedol, lebo bol unavený a bolo horúco. Ale on hovoril o večnom pokrme, ktorý zjaví spásu ľuďom a pošle ich žať, na čom nepracovali.

Keď žena prišla do mesta a povedala všetko o sebe, čo jej Ježiš povedal, všetci sa divili a uveriac prišli ku Kristovi a prosili ho, aby zostal u nich a uprosili ho na dva dni. A urobil tam ešte množstvo zázrakov, o ktorých sa nepíše v evanjeliu. Toto je Samaritánka, ktorá dostala od Krista meno Fotínia a bola ovenčená vencom mučeníctva pri cisárovi Nerovi.

Na príhovor tvojej mučenice Fotínie, Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.

Synaxár

V stredu týždňa o porazenom oslavujeme sviatok polovice Päťdesiatnice na česť dvoch veľkých sviatkov - Paschy a Päťdesiatnice, lebo obidva zjednocuje a spája. Bolo to takto:

Keď Ježiš urobil nadprirodzený zázrak na porazenom, Židia sa preto išli zblázniť, lebo to urobil v sobotu a chceli ho zabiť. Ježiš odišiel do Galiley a ostal v tamojších vrchoch, nasýtil piatimi chlebami a dvoma rybami 5000 mužov okrem žien a detí. Potom nastal Sviatok stánkov (tiež veľký židovský sviatok), odišiel do Jeruzalema, ale tajne. V polovici tohto sviatku vošiel do chrámu a učil. Chrám je miestom prebývania jediného Boha, kde sídlia láska a pokoj, viera a čistota. Preto aj boží služobníci, ktorí slúžia Bohu majú byť pokojní a pokorní, nie zlodejskí, klamliví a milujúci peniaze, aby v ich dušiach prebýval Boh, aby potom ľudí učili podľa svojho príkladu a cesty. Dalo by sa povedať, že duša každého veriaceho je chrámom čistoty, v ktorom prebývam a chodím hovorí Boh. Všetci sa divili a hovorili: "Ako to, že sa vyzná v knihách, keď sa neučil?!"  Je to nový Adam, ktorý vyzerá ako prvý, plný všetkej múdrosti. Pretože je Bohom. Znova všetci reptali a boli pripravení ho zabiť. Kristus odhalil tento ich úmysel za to, že uzdravil v sobotu a povedal im: "Prečo ma chcete zabiť?!" Oni odpovedali: "Si posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť?!" On sa znovu obrátil k starším a povedal: "Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?!" A ešte mnoho im o tom hovoril a ukazoval sa ako plniteľ zákona a rovný Otcovi. A znova v posledný deň veľkého sviatku, bol nimi kameňovaný, ale kamene sa ho nedotkli. Keď odtiaľ odišiel, našiel človeka slepého od narodenia a daroval mu zrak.

Je potrebné vedieť, že Židia mali tri veľké sviatky. Prvým bola Pascha, na ktorú sa konala v prvom mesiaci ako spomienka na prechod cez Červené more. Druhým bola Päťdesiatnica ako spomienka na pobyt na púšti po prechode cez Červené more, pretože päťdesiat dní prebývali na púšti, pokiaľ  neprijali Mojžišov zákon a tiež na počesť čísla sedem, ktoré malo u nich veľkú úctu. Tretím bol tento sviatok, ako spomienka na stánok, ktorý na hore Sinaj videl Mojžiš v oblaku, vytvorený prvým rezbárom Beselielom. Slávili ho sedem dní a spomínali na zber plodov a odpočinok na púšti.

Keď bol tento sviatok, postavil sa Ježiš a zvolal veľkým hlasom: "Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije." Nakoľko svojím učením Ježiš sa ukázal ako Mesiáš, náš prostredník a zmieriteľ so svojím večným Otcom.  Kvôli tomuto slávime nasledujúci sviatok a nazývame ho Polovicou Päťdesiatnice, ospevujeme Krista ako Mesiáša a predstavuje nám obidva veľké sviatky. Preto po tomto oslavujeme aj sviatok o Samaritánke, pretože aj tam sa mnohým Kristus zjavil ako Mesiáš a (hovoril) o vode a smäde a predkladá nám ho evanjelista Ján pred slepým a Samaritánkou.

Pre svoje nevyčísliteľné milosrdenstvo Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.

Synaxár

V tento deň, tretiu nedeľu po Pasche, konáme pamiatku na porazeného a takto oslavujeme zázrak nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Vošiel do Jeruzalema na sviatok a nachádzal sa v piatej vybudovanej nádrži, ktorú postavil Šalamún, ktorá sa nazýva aj Ovčia, lebo sa tam umývali ovce, ktoré boli obetované vo svätyni. Keď anjel raz za rok rozvíril vodu, bol uzdravený prvý, kto do nej vošiel. Našiel tam človeka, ktorý bol 38 rokov na lôžku chorý, ktorého nemal kto spustiť do nádrže a od ktorého sa môžeme učiť, aké je očakávanie a utrpenie. K tomuto porazenému, ktorého niektorí nazývajú Jairom, prichádza Ježiš a vypytuje sa ho. On mu predkladá svoju vlastnú nemožnosť. A Ježiš, keď videl toľkú nemožnosť povedal: "Vezmi si lôžko a choď!" A on ozdravel. Vzal na ramená lôžko, aby sa to nepovažovalo za vidinu a niesol ho domov. Ale pretože bola sobota, Židia mu bránili chodiť. Uzdravený im predložil, že mu prikázal v sobotu chodiť, ale nevedel, kto to je, lebo Ježiš, ako hovorí evanjelista, sa skryl pred zhromaždeným národom.

Po tom všetkom ho Ježiš našiel vo svätyni a povedal mu: "Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie." Niektorí ľudia hovoria, že mal Kristovi podať dôkaz, že odkedy stál pred veľkňazom Kajfášom, odvtedy je mučený večným ohňom nie 38 rokov, ale stále. Porazený našiel uzdravenie nielen z hriechov, ale aj bytostných neduhov, ľahostajnosti a mnohých iných (ochorení). Keď uzdravený pochopil, že Ježiš ho uzdravil, išiel sa ukázať Židom. Oni boli nahnevaní a chceli ho zabiť, lebo porušil sobotu. On im povedal, že slobodno aj v sobotu robiť dobre a on sám to robí, lebo je rovný Otcovi a ako Otec robí, tak aj on.

Je potrebné vedieť, že tento porazený je odlišný od ochrnutého u Matúša. Toto sa udialo v chráme pred zrakmi ľudí a počul: "odpúšťajú sa ti hriechy." Udialo sa to pri vchode do chrámu a(postihnutý) nemal človeka, ako hovorí evanjelium, a vzal si lôžko ako tamten. Oslavujeme to teraz, lebo sa to stalo v čase Päťdesiatnice, tak ako aj (udalosti) so Samaritánkou a slepým. Tomáša a myronosičky oslavujeme, aby sme uverili vo vzkriesenie z mŕtvych, ostatné do nanebovstúpenia pretože sa udiali rozlične medzi Židmi a v krátkosti to spomína Ján.

Pre svoje nevysloviteľné milosrdenstvo Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.

Synaxár

V tento deň, tretiu nedeľu po Pasche, slávime sviatok svätých žien myronosičiek. Tiež aj pamiatku Jozefa z Arimatey, ktorý bol jeden zo sedemdesiatich učeníkov, ale tajný. S nimi aj nočného učeníka Nikodéma, ktorý sa stal učeníkom po tom ako bol vo veľrade. Tieto ženy sú prvými a neklamnými svedkami zmŕtvychvstania a Jozef a Nikodém pochovania, ako nám obsažne a pravdivo píšu dogmaty. Zakrátko bol Nikodém vyhnaný zo synagógy, lebo nesúhlasil s učením Židov. Jozef po tom, čo pochoval Pánovo telo bol Židmi hodený do priepasti, ale Božou mocou bol odtiaľ uchvátený a odišiel do svojej vlasti do Arimatey. Vzkriesený Kristus, držiaci okovy, sa mu zjavil a ukázal mu väčšiu slávu vzkriesenia. Mnohí zo židovských stráži nemohli mlčať o tajomstve, ale s odvahou všetko čo sa stalo ohlasovali. Hovorí sa, že Nikodém po Kristovom utrpení, si ako prvý zo všetkých, uvedomil vzkriesenie a ohlasoval všetkým čo sú v synagóge, rozhodnutia Židov a všetko čo videl. A preto, ako sme povedali, ako neklamní svedkovia pochovania spolu so ženami, ktoré videli (anjela) vzkriesenie ohlasujú. A po prvom Tomášovom uverení ako bolo učinené, po ôsmych dňoch, hovoria, príde radostná zvesť. Ženy to videli prvé a zvestovali to učeníkom.

Myronosičkami boli nazvané kvôli tomu, že nasledujúci deň po Pasche sa ponáhľali, aby podľa židovského zvyku Pánovo telo, keď Jozef a Nikodém pochovali, pomazali myrou, aloou a myrhou a obvinúc do plachiet nechali uložiť do hrobu. Pretože mali takú horlivú lásku ku Kristovi, kúpili drahocenné myro a prišli v noci. Spoločne a zo strachu pred Židmi prišli nadránom, ako to bolo zvykom, aby ho oplakávali a pomazali a keď prišli videli rôzne úkazy, dvoch bieloskvúcich sa anjelov vo vnútri hrobu a na kameni sedieť druhého a po tom všetkom videli Krista a poklonili sa mu. Magdaléna si myslela, že je to záhradník a preto sa ho pýtala. Bolo viacero myronosičiek, ale spomíname si len na tie, o ktorých píšu evanjelisti, ostatné vynechávame. Boli to tieto:

Prvá medzi všetkými Mária Magdaléna, z ktorej Kristus vyhnal sedem zlých duchov. Tá po Kristovom nanebovstupení prišla do Ríma, kde obvinila Piláta a veľkňazov že predali Ježiša smrti a novým slovom cisárovi Tibériovi zvestovala Krista Spasiteľa. Potom zomrela v Efeze a bola pochovaná Jánom Teológom a Levom IV. Múdrym prenesená do Konštantínopolu. Druhou je Salome. Tretia je Jana, žena Chúzu, ktorý bol správca a staviteľ v Herodesovom dome. Štvrtá a piata sú Mária a Marta, Lazárove sestry. Šiesta je Mária Kleopasova. Siedma je Zuzana a mnohé iné, ako píše božský Lukáš, ktoré vypomáhali Kristovi a jeho učeníkom, zo svojich prostriedkov.

Tieto všetky zvestovali vzkriesenie a zanechali nám mnohé dogmy, aby sme verili a pravdivo sa utvrdzovali o Kristovom vzkriesení. Po Tomášovi aj ich sviatok prijala Kristova cirkev, lebo oni prvé videli vzkrieseného Krista a všetkým zvestovali spasiteľné posolstvo a po nanebovstúpení prežili život, ako sa patrí na ženy, Kristove učeníčky.

Na príhovor svätých myronosičiek, Bože, zmiluj sa nad nami.

Synaxár