V stredu týždňa o porazenom oslavujeme sviatok polovice Päťdesiatnice na česť dvoch veľkých sviatkov - Paschy a Päťdesiatnice, lebo obidva zjednocuje a spája. Bolo to takto:

Keď Ježiš urobil nadprirodzený zázrak na porazenom, Židia sa preto išli zblázniť, lebo to urobil v sobotu a chceli ho zabiť. Ježiš odišiel do Galiley a ostal v tamojších vrchoch, nasýtil piatimi chlebami a dvoma rybami 5000 mužov okrem žien a detí. Potom nastal Sviatok stánkov (tiež veľký židovský sviatok), odišiel do Jeruzalema, ale tajne. V polovici tohto sviatku vošiel do chrámu a učil. Chrám je miestom prebývania jediného Boha, kde sídlia láska a pokoj, viera a čistota. Preto aj boží služobníci, ktorí slúžia Bohu majú byť pokojní a pokorní, nie zlodejskí, klamliví a milujúci peniaze, aby v ich dušiach prebýval Boh, aby potom ľudí učili podľa svojho príkladu a cesty. Dalo by sa povedať, že duša každého veriaceho je chrámom čistoty, v ktorom prebývam a chodím hovorí Boh. Všetci sa divili a hovorili: "Ako to, že sa vyzná v knihách, keď sa neučil?!"  Je to nový Adam, ktorý vyzerá ako prvý, plný všetkej múdrosti. Pretože je Bohom. Znova všetci reptali a boli pripravení ho zabiť. Kristus odhalil tento ich úmysel za to, že uzdravil v sobotu a povedal im: "Prečo ma chcete zabiť?!" Oni odpovedali: "Si posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť?!" On sa znovu obrátil k starším a povedal: "Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?!" A ešte mnoho im o tom hovoril a ukazoval sa ako plniteľ zákona a rovný Otcovi. A znova v posledný deň veľkého sviatku, bol nimi kameňovaný, ale kamene sa ho nedotkli. Keď odtiaľ odišiel, našiel človeka slepého od narodenia a daroval mu zrak.

Je potrebné vedieť, že Židia mali tri veľké sviatky. Prvým bola Pascha, na ktorú sa konala v prvom mesiaci ako spomienka na prechod cez Červené more. Druhým bola Päťdesiatnica ako spomienka na pobyt na púšti po prechode cez Červené more, pretože päťdesiat dní prebývali na púšti, pokiaľ  neprijali Mojžišov zákon a tiež na počesť čísla sedem, ktoré malo u nich veľkú úctu. Tretím bol tento sviatok, ako spomienka na stánok, ktorý na hore Sinaj videl Mojžiš v oblaku, vytvorený prvým rezbárom Beselielom. Slávili ho sedem dní a spomínali na zber plodov a odpočinok na púšti.

Keď bol tento sviatok, postavil sa Ježiš a zvolal veľkým hlasom: "Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije." Nakoľko svojím učením Ježiš sa ukázal ako Mesiáš, náš prostredník a zmieriteľ so svojím večným Otcom.  Kvôli tomuto slávime nasledujúci sviatok a nazývame ho Polovicou Päťdesiatnice, ospevujeme Krista ako Mesiáša a predstavuje nám obidva veľké sviatky. Preto po tomto oslavujeme aj sviatok o Samaritánke, pretože aj tam sa mnohým Kristus zjavil ako Mesiáš a (hovoril) o vode a smäde a predkladá nám ho evanjelista Ján pred slepým a Samaritánkou.

Pre svoje nevyčísliteľné milosrdenstvo Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.

Synaxár

V tento deň, tretiu nedeľu po Pasche, konáme pamiatku na porazeného a takto oslavujeme zázrak nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Vošiel do Jeruzalema na sviatok a nachádzal sa v piatej vybudovanej nádrži, ktorú postavil Šalamún, ktorá sa nazýva aj Ovčia, lebo sa tam umývali ovce, ktoré boli obetované vo svätyni. Keď anjel raz za rok rozvíril vodu, bol uzdravený prvý, kto do nej vošiel. Našiel tam človeka, ktorý bol 38 rokov na lôžku chorý, ktorého nemal kto spustiť do nádrže a od ktorého sa môžeme učiť, aké je očakávanie a utrpenie. K tomuto porazenému, ktorého niektorí nazývajú Jairom, prichádza Ježiš a vypytuje sa ho. On mu predkladá svoju vlastnú nemožnosť. A Ježiš, keď videl toľkú nemožnosť povedal: "Vezmi si lôžko a choď!" A on ozdravel. Vzal na ramená lôžko, aby sa to nepovažovalo za vidinu a niesol ho domov. Ale pretože bola sobota, Židia mu bránili chodiť. Uzdravený im predložil, že mu prikázal v sobotu chodiť, ale nevedel, kto to je, lebo Ježiš, ako hovorí evanjelista, sa skryl pred zhromaždeným národom.

Po tom všetkom ho Ježiš našiel vo svätyni a povedal mu: "Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie." Niektorí ľudia hovoria, že mal Kristovi podať dôkaz, že odkedy stál pred veľkňazom Kajfášom, odvtedy je mučený večným ohňom nie 38 rokov, ale stále. Porazený našiel uzdravenie nielen z hriechov, ale aj bytostných neduhov, ľahostajnosti a mnohých iných (ochorení). Keď uzdravený pochopil, že Ježiš ho uzdravil, išiel sa ukázať Židom. Oni boli nahnevaní a chceli ho zabiť, lebo porušil sobotu. On im povedal, že slobodno aj v sobotu robiť dobre a on sám to robí, lebo je rovný Otcovi a ako Otec robí, tak aj on.

Je potrebné vedieť, že tento porazený je odlišný od ochrnutého u Matúša. Toto sa udialo v chráme pred zrakmi ľudí a počul: "odpúšťajú sa ti hriechy." Udialo sa to pri vchode do chrámu a(postihnutý) nemal človeka, ako hovorí evanjelium, a vzal si lôžko ako tamten. Oslavujeme to teraz, lebo sa to stalo v čase Päťdesiatnice, tak ako aj (udalosti) so Samaritánkou a slepým. Tomáša a myronosičky oslavujeme, aby sme uverili vo vzkriesenie z mŕtvych, ostatné do nanebovstúpenia pretože sa udiali rozlične medzi Židmi a v krátkosti to spomína Ján.

Pre svoje nevysloviteľné milosrdenstvo Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.

Synaxár

V tento deň, tretiu nedeľu po Pasche, slávime sviatok svätých žien myronosičiek. Tiež aj pamiatku Jozefa z Arimatey, ktorý bol jeden zo sedemdesiatich učeníkov, ale tajný. S nimi aj nočného učeníka Nikodéma, ktorý sa stal učeníkom po tom ako bol vo veľrade. Tieto ženy sú prvými a neklamnými svedkami zmŕtvychvstania a Jozef a Nikodém pochovania, ako nám obsažne a pravdivo píšu dogmaty. Zakrátko bol Nikodém vyhnaný zo synagógy, lebo nesúhlasil s učením Židov. Jozef po tom, čo pochoval Pánovo telo bol Židmi hodený do priepasti, ale Božou mocou bol odtiaľ uchvátený a odišiel do svojej vlasti do Arimatey. Vzkriesený Kristus, držiaci okovy, sa mu zjavil a ukázal mu väčšiu slávu vzkriesenia. Mnohí zo židovských stráži nemohli mlčať o tajomstve, ale s odvahou všetko čo sa stalo ohlasovali. Hovorí sa, že Nikodém po Kristovom utrpení, si ako prvý zo všetkých, uvedomil vzkriesenie a ohlasoval všetkým čo sú v synagóge, rozhodnutia Židov a všetko čo videl. A preto, ako sme povedali, ako neklamní svedkovia pochovania spolu so ženami, ktoré videli (anjela) vzkriesenie ohlasujú. A po prvom Tomášovom uverení ako bolo učinené, po ôsmych dňoch, hovoria, príde radostná zvesť. Ženy to videli prvé a zvestovali to učeníkom.

Myronosičkami boli nazvané kvôli tomu, že nasledujúci deň po Pasche sa ponáhľali, aby podľa židovského zvyku Pánovo telo, keď Jozef a Nikodém pochovali, pomazali myrou, aloou a myrhou a obvinúc do plachiet nechali uložiť do hrobu. Pretože mali takú horlivú lásku ku Kristovi, kúpili drahocenné myro a prišli v noci. Spoločne a zo strachu pred Židmi prišli nadránom, ako to bolo zvykom, aby ho oplakávali a pomazali a keď prišli videli rôzne úkazy, dvoch bieloskvúcich sa anjelov vo vnútri hrobu a na kameni sedieť druhého a po tom všetkom videli Krista a poklonili sa mu. Magdaléna si myslela, že je to záhradník a preto sa ho pýtala. Bolo viacero myronosičiek, ale spomíname si len na tie, o ktorých píšu evanjelisti, ostatné vynechávame. Boli to tieto:

Prvá medzi všetkými Mária Magdaléna, z ktorej Kristus vyhnal sedem zlých duchov. Tá po Kristovom nanebovstupení prišla do Ríma, kde obvinila Piláta a veľkňazov že predali Ježiša smrti a novým slovom cisárovi Tibériovi zvestovala Krista Spasiteľa. Potom zomrela v Efeze a bola pochovaná Jánom Teológom a Levom IV. Múdrym prenesená do Konštantínopolu. Druhou je Salome. Tretia je Jana, žena Chúzu, ktorý bol správca a staviteľ v Herodesovom dome. Štvrtá a piata sú Mária a Marta, Lazárove sestry. Šiesta je Mária Kleopasova. Siedma je Zuzana a mnohé iné, ako píše božský Lukáš, ktoré vypomáhali Kristovi a jeho učeníkom, zo svojich prostriedkov.

Tieto všetky zvestovali vzkriesenie a zanechali nám mnohé dogmy, aby sme verili a pravdivo sa utvrdzovali o Kristovom vzkriesení. Po Tomášovi aj ich sviatok prijala Kristova cirkev, lebo oni prvé videli vzkrieseného Krista a všetkým zvestovali spasiteľné posolstvo a po nanebovstúpení prežili život, ako sa patrí na ženy, Kristove učeníčky.

Na príhovor svätých myronosičiek, Bože, zmiluj sa nad nami.

Synaxár

Kristus vstal z mŕtvych! Otče, jasáme v tvojej sláve! Radujeme sa, obraciame svoj zrak na Jediného žijúceho, ktorý sedí po tvojej pravici nad každým kniežatstvom, mocnosťou, a silou. Ježiš žije! Márii Magdaléne v hlave víria myšlienky pred prázdnym hrobom: Ježiš zmizol! Čo sa stalo? Kto zobral jeho telo? My však upriamme svoj zrak na živého Krista. Nech nám nevíria v hlave márne a beznádejné myšlienky, ktoré sa nám pokúšajú dať "rozumné" vysvetlenie. Pretože Ježiš žije, máme nádej. Sme novým stvorením. Môžeme sa na svet dívať novými očami, myslieť so životodarnou nádejou, hovoriť slová múdrosti a poznania. Pretože Ježiš žije a dáva nám svoj pokoj. Neznámo nami nemôže otriasť. Boh je tu pre nás a nič nás nemôže odlúčiť od jeho lásky. Ježiš žije!

Kristus vstal z mŕtvych a práve v ňom máme účasť na večnom živote.

o. Lukáš