NÁŠ FACEBOOK

Vyhľadávanie

Liturgický poriadok

VT Čemerné

 

44. týždeň

28.10. - 3.11.2024

 

Pondelok:

liturgia  17:30

Utorok:

liturgia  17:30

Streda:

liturgia  17:30

Štvrtok:

liturgia  7:30

Piatok:

liturgia  17:30

Sobota:

liturgia  8:30

Nedeľa:

liturgia  7:30

liturgia  10:00

večiereň  15:00

Podrobnejší liturgický program - pozri:

FACEBOOK

Liturgický poriadok

Vechec

44. týždeň

28.10. - 3.11.2024

 

Pondelok:

liturgia  x x x

Utorok:

liturgia  17:00

Streda:

liturgia  17:00

Štvrtok:

liturgia  8:00

Piatok:

liturgia  8:30

-----------------------

Sobota:

liturgia  x x x

Nedeľa:

liturgia  8:30

Katolícky kalendár

byzantského obradu

KALENDÁR

Katechéza

Svätá päťdesiatnica

Ikona tohto sviatku má hore tradičný polkruh neba, ktorý symbolizuje Božiu prítomnosť. Z neba zostupujú svetlé lúče darov a milostí Svätého Ducha. Zvyčajne sú na ikone zobrazení apoštoli, ktorí sedia v polkruhu. Polkruh je symbolom jednoty Cirkvi. Nad všetkými apoštolmi sú ohnivé jazyky, skrze ktoré sa prejavila prítomnosť Svätého Ducha (porov. Sk 2,3). Druhý znak - šum vetra - nie je možné zobraziť vizuálne, ale možno ho vycítiť z prekvapeného výrazu apoštolov, ktorí okrem iného začali hovoriť rozličnými jazykmi (porov. Sk 2,4). Ohnivé jazyky tiež pripomínajú tento dar jazykov. Okrem toho oheň očisťuje a hreje, takže ohnivé jazyky sú prejavom nového, srdečného vzťahu lásky medzi Bohom a ľuďmi.

 

V dolnej časti kompozície, v tme sa často zobrazuje alegorická ľudská postava. Prestavuje kozmos, teda celý svet, ktorý je obťažený hriechmi Adama a ľudstva, a v temnote čaká na osvietenie a očistenie. Vo vystretých rukách drží šatku, aby prijal Božiu milosť.

 

Architektúra a steny symbolizujú Kristovu Cirkev, ktorá je viditeľným spoločenstvom všetkých veriacich. Kto hľadá pravdu, ten môže nájsť Krista a jasne ho vidieť v učení Cirkvi a v kresťanskom živote veriacich.

 

Päťdesiatnica

 

V tento deň, na ôsmu nedeľu po Pasche, oslavujeme svätú Päťdesiatnicu, ktorú sme prijali z hebrejských kníh. Pretože tak ako oni svoju Päťdesiatnicu slávia kvôli číslu sedem a tak po uplynutí päťdesiat dní po Pasche prijali Zákon, tak aj my, sláviac po Pasche päťdesiat dní prijímame presvätého Ducha, ktorý je zákonodarcom a sprievodcom vo všetkej pravde. On ukazuje, čo je dobré pred Bohom. Nech je teda známe, že Hebreji mali tri sviatky: Paschu, Päťdesiatnicu a Skynopígiu, čiže Sviatok stánkov.

 

Paschu konali ako spomienku na prechod cez Červené more, Pascha sa totiž prekladá ako prechod. Ak osvetľujeme teda tento sviatok, oslavujeme náš prechod a návrat z temného hriechu znova do raja.

 

Päťdesiatnicu oslavovali, aby si pripomenuli svoje utrpenie v púšti a ako boli cez mnohé utrpenia dovedení do zasľúbenej zeme vtedy sa tiež nasýtili plodmi pšenice a vína. Pre nás tento sviatok znamená naše trápenie v nevere i vstup do Cirkvi, veď vtedy sa aj my sýtime telom a krvou (nášho) Vládcu. Niektorí tvrdia, že práve z tohto dôvodu slávia Päťdesiatnicu. Iní, ako vravia, z úcty päťdesiatich dní, počas ktorých sa postil Mojžiš a tak prijal Bohom napísaný Zákon. Taktiež spomínajú aj na obetné teľa,  a na iné udalosti, ktoré sa stali, keď Mojžiš vystupoval a zostupoval z hory. Druhí sú tej mienky, že Hebreji pod Päťdesiatnicou myslia sviatok, ktorý je, ako sa vraví, kvôli úcte k číslu sedem: keď ho totiž znásobíme a pripočítame navyše jedn deň, dostaneme číslo päťdesiat. Úcta k číslu sedem u Hebrejov nie je len v otázke dní, ale zasahuje aj roky. Keď sa totiž spoja vytvárajú Jobileon, čo znamená Odpustenie. Každých sedem rokov sa totiž deje to, že nechávajú zem nezasiatu, (všetkému) živému tak darúvajú (v istom zmysle) oddych a kúpených otrokov prepúšťajú.

 

A tretí sviatok je Skynopígia, teda pripomienka na stánky, ktorý sa svätí po zozbieraní úrody, čo je po piatich mesiacoch od sviatku Paschy. Koná sa ako pamiatka dňa, keď Mojžiš kedysi urobil stánok na hore Sinaj, ktorý mu bol zjavený v oblaku, vytvorený prvým rezbárom Beselielom. Aj oni robili stánky a svätili tak sviatok, bývali na poliach a ďakovali Bohu, zbierajúc plody svojich námah. Jeden názor hovorí, že aj Dávid písal žalmy počas tohto sviatku, totiž tie, ktoré majú v nadpise slovo "Lis". Toto je obraz nášho vzkriesenia z mŕtvych, keď sa rozložia naše telesné stánky a znova sa utvoria, príjmeme potom plody svojich námah a budeme sviatkovať vo večných sieňach.

 

Je potrebné vedieť, že v tento deň Päťdesiatnice zostúpil Svätý Duch na učeníkov.  A tak sa svätí otcovia rozhodli rozdeliť sviatky kvôli veľkosti presvätého a životodárneho Ducha, je totiž jedným zo svätej Trojice, počiatkom života. Hľa, aj my hneď zrána hovoríme, ako prišiel Svätý Duch.

 

Na príhovor svätých apoštolov, Kriste, zmiluj sa nad nami. Amen.

 

Synaxár

 

Nedeľa o slepom

 

V šiestu nedeľu po Pasche oslavujeme zázrak nášho Pána Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý vykonal na slepom od narodenia skrze vodu.

Bolo to takto:

 

Keď Kristus hovoril so Židmi, a robil sa rovný Otcovi a povedal skôr ako bol Abrahám, Ja Som, oni zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. On odtiaľ odišiel a našiel slepého od narodenia, ktorý nič nevidel a namiesto očí mal jamky. Keď ho Ježiš našiel, jeho učeníci, ktorí počuli o porazenom, ako mu povedal: "Hľa, ozdravel si, už nehreš!"  sa ho spýtali: „Kto zhrešil - on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?“, lebo hriech rodičov sa prejavoval na deťoch. Ježiš povedal: „Majú sa na ňom zjaviť Božie skutky, skrze mňa.“ Keď to povedal, napľul na zem, urobil blato a pomazal mu oči, poslal ho k nádrži Siloe a kázal umyť sa, aby ukázal, že on na počiatku vzal  do rúk hlinu a stvoril človeka. A aby ukázal, že Pánovo oko hľadí na človeka a dodáva mu duševnej sily, nepomazal ho vodou ale slinou. A potom bude zjavné, že toto uzdravenie pochádza zo slín a umytia sa v nádrži. Keď mu kázal umyť sa v nádrži, ukázal, že vyliečenie nepochádza zo zeme a blata. Poslal ho do Siloe, aby mnohí dosvedčili, že dosiahol vyliečenie.

Tak urobil aj Kristus, ako Bohom poslaný, keď tam poslal slepého a znova zjavil svetlo. Niektorí sa nazdávajú, keďže Siloe sa vysvetľuje ako poslaný, že slepec bol poslaný Kristom. Keď sa slepý umyl, na vlastné oči videl, nie nejakou nevysloviteľnou silou alebo tajomstvom.  Keď farizeji počuli o preslávnom zázraku, znova boli pohanení, lebo nezachovával sobotu, bola totiž sobota, keď sa stal tento zázrak na slepom. Niektorí z tých, čo tam boli, ho chceli ukrižovať, pretože tvrdili, že nie je od Boha, keďže nezachovával sobotu, iní tvrdili, že je od Boha. Preto sa spýtali slepého, keďže, jeho uzdravil: „Čo hovoríš o ňom ty?“ On vyznal: „Je prorok,“ lebo bol z nich najčestnejší. Jeho rodičia, keďže sa báli, aby neboli vylúčení zo synagógy, povedali, aby sa spýtali jeho, lebo má svoje roky. Oni znova povedali slepému: „Vzdaj Bohu slávu, lebo od neho pochádza uzdravenie a nie od Krista, lebo je hriešny, lebo porušuje sobotu. Ale on chcel ukázať na zázrak a povedal: „Či je Boh, neviem, ale jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím. Oni sa ho znova opýtali: „Ako ti otvoril oči?“ On znepokojený povedal, že ak by nebol od Boha, neurobil by taký zázrak. A ako predtým bol vysmiaty a obvinený, že je jeho učeníkom a on znova povedal: „Nikto ešte neotvoril oči slepému od narodenia.“ Lebo aj iní boli uzdravení, ale nikdy nie slepý od narodenia. Oni sa mu vysmiali a vyhnali ho zo synagógy. Po tom ho našiel Kristus a spýtal sa ho: „Ty veríš v Božieho Syna?” On vravel: „A kto je to?” Ježiš mu povedal: „Už si ho videl - a je to ten, čo sa rozpráva s tebou, pretože predtým ho nevidel, lebo bol slepý.” Poklonil sa mu a stal sa jeho učeníkom a ohlasoval dobročinnosť.

Toto bolo povedané na výchovu: aj na tomto svete žijú (duchovne) slepí ľudia, ktorí dočasne počas života na zemi, nenachádzajú Krista a prichádzajú ako Židia. (Kristus) prechádzajúc prichádza, pľuje na zem a vytvoriac blato pomazáva ich oči. Prichádza ako kvapka na zem a vteľuje sa od svätej Panny. Potom dáva božský krst, čo je Siloe. Preto kresťania z rôznych národov dôverujú Kristovi, bývajú prenasledovaní, vydávajú svedectvo, a potom sú od neho oslávení.

Pre svoje nesmierne milosrdenstvo, Darca svetla, Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami a spas nás. Amen.

 

 

Synaxár


 

Nedeľa Samaritánky

 

V tento deň, piatu nedeľu po Pasche, oslavujeme sviatok Samaritánky, pretože vtedy Kristus sa zjavil ako Mesiáš, čo znamená Kristus (alebo Pomazaný). Stalo sa to v prostrednom týždni Päťdesiatnice. A ako v predchádzajúcu nedeľu vykonal zázrak v nádrži, tak teraz nad Jakubovou studňou, hovoril Kristus so ženou. Túto studňu sám Jakub kúpil a daroval svojmu synovi Jozefovi. Pán prichádza do mesta Sychar a unavený z cesty si tu sadá o dvanástej hodine dňa. Nejaká žena prichádza z mesta, aby načerpala vodu a keď učeníci odišli nakúpiť niečo na jedenie, Ježiš si pýta vodu. Ona, poznajúc ho podľa prízvuku a odevu, jeho prosbu neprijíma. On ju vedie a do srdca jej prináša duchovnú vodu, ktorá sa ukazuje čistejšia a hojnejšia, podobajúca sa duchu a večnému ohňu. Žena mu povedala, že nemôže mať takú vodu, lebo nemá vedro a aj studňa je hlboká. Potom preniesla slovo aj na praotca Jakuba, ktorý vykopal túto studňu, aby z nej pil on aj jeho ovce, predložiac tu bohatý prameň a nevyhnutnú studňu. Kristus sa ale nerobil väčším ako Jakub, aby nevyľakal ženu, ale hovoril o vod, z ktorej keď bude piť, nikdy nebude žízniť. Žena si poprosila takej  vody, on jej povedal, aby priviedla svojho muža. Ona odpovedala, že nemá muža. On, vediac všetko, povedal: "Správne si povedala, lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, šiesteho, nie je tvoj muž. Niektorí považujú piatich mužov za päť kníh Mojžišových, ktoré prijali Samaritáni a šiesteho Kristove slová, ktoré ešte neboli (povedané), pretože nebola vyliata milosť (Svätého Ducha). Iní päť zákonov daných Bohom: v raji, po vyhnaní, Noemu, Abrahámovi a Mojžišovi. Šiesty evanjelium, ktoré ešte nemala. Hovoria tiež, že aj podľa piatich zmyslov. Žena mu odpovedala, nazvúc ho prorokom.

 

Potom sa ho spýtala na vrch, na ktorom sa treba klaňať, či na vrchu Gerazim alebo v Jeruzale. Samaritáni si mysleli, že Boh nemôže byť všadeprítomný, ale prebýva iba tam, kde sa mu klaňajú, ako sa zjavil na vrchu Gerazim, keď tam dal svoje požehnanie. Alebo keďže tam Abrahám postavil prvý oltár Bohu, ako znova hovoria Židia, v Jeruzaleme sa treba klaňať jedinému Bohu. Preto sa tam odvtedy zhromažďujú vo sviatok. Ježiš odpovedal, že spása sveta je zo Židov a Boh je duch, a tí, čo sa mu klaňajú, sa nemajú klaňať obetami, ale v duchu a pravde, lebo jediného Boha poznajú jedine vo Svätom Duchu a Synovi, lebo On je pravda. Žena znova povedala: "Z písma viem, že príde Mesiáš zvaný Kristus." Ježiš odpovedal: "To som ja, čo sa rozprávam s tebou." Samaritáni vedeli o Mesiášovi z Mojžišových kníh, osobitne stadiaľ: "Proroka vám vzbudí Pán váš Boh, z vašich bratov."

 

Keď sa rozhovor končil, prišli učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou a prosili ho, aby jedol, lebo bol unavený a bolo horúco. Ale on hovoril o večnom pokrme, ktorý zjaví spásu ľuďom a pošle ich žať, na čom nepracovali.

 

Keď žena prišla do mesta a povedala všetko o sebe, čo jej Ježiš povedal, všetci sa divili a uveriac prišli ku Kristovi a prosili ho, aby zostal u nich a uprosili ho na dva dni. A urobil tam ešte množstvo zázrakov, o ktorých sa nepíše v evanjeliu. Toto je Samaritánka, ktorá dostala od Krista meno Fotínia a bola ovenčená vencom mučeníctva pri cisárovi Nerovi.

 

Na príhovor tvojej mučenice Fotínie, Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.

 

Synaxár

Polovica Päťdesiatnice

 

V stredu týždňa o porazenom oslavujeme sviatok polovice Päťdesiatnice na česť dvoch veľkých sviatkov - Paschy a Päťdesiatnice, lebo obidva zjednocuje a spája. Bolo to takto:

Keď Ježiš urobil nadprirodzený zázrak na porazenom, Židia sa preto išli zblázniť, lebo to urobil v sobotu a chceli ho zabiť. Ježiš odišiel do Galiley a ostal v tamojších vrchoch, nasýtil piatimi chlebami a dvoma rybami 5000 mužov okrem žien a detí. Potom nastal Sviatok stánkov (tiež veľký židovský sviatok), odišiel do Jeruzalema, ale tajne. V polovici tohto sviatku vošiel do chrámu a učil. Chrám je miestom prebývania jediného Boha, kde sídlia láska a pokoj, viera a čistota. Preto aj boží služobníci, ktorí slúžia Bohu majú byť pokojní a pokorní, nie zlodejskí, klamliví a milujúci peniaze, aby v ich dušiach prebýval Boh, aby potom ľudí učili podľa svojho príkladu a cesty. Dalo by sa povedať, že duša každého veriaceho je chrámom čistoty, v ktorom prebývam a chodím hovorí Boh. Všetci sa divili a hovorili: "Ako to, že sa vyzná v knihách, keď sa neučil?!"  Je to nový Adam, ktorý vyzerá ako prvý, plný všetkej múdrosti. Pretože je Bohom. Znova všetci reptali a boli pripravení ho zabiť. Kristus odhalil tento ich úmysel za to, že uzdravil v sobotu a povedal im: "Prečo ma chcete zabiť?!" Oni odpovedali: "Si posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť?!" On sa znovu obrátil k starším a povedal: "Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?!" A ešte mnoho im o tom hovoril a ukazoval sa ako plniteľ zákona a rovný Otcovi. A znova v posledný deň veľkého sviatku, bol nimi kameňovaný, ale kamene sa ho nedotkli. Keď odtiaľ odišiel, našiel človeka slepého od narodenia a daroval mu zrak.

 

Je potrebné vedieť, že Židia mali tri veľké sviatky. Prvým bola Pascha, na ktorú sa konala v prvom mesiaci ako spomienka na prechod cez Červené more. Druhým bola Päťdesiatnica ako spomienka na pobyt na púšti po prechode cez Červené more, pretože päťdesiat dní prebývali na púšti, pokiaľ  neprijali Mojžišov zákon a tiež na počesť čísla sedem, ktoré malo u nich veľkú úctu. Tretím bol tento sviatok, ako spomienka na stánok, ktorý na hore Sinaj videl Mojžiš v oblaku, vytvorený prvým rezbárom Beselielom. Slávili ho sedem dní a spomínali na zber plodov a odpočinok na púšti.

Keď bol tento sviatok, postavil sa Ježiš a zvolal veľkým hlasom: "Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije." Nakoľko svojím učením Ježiš sa ukázal ako Mesiáš, náš prostredník a zmieriteľ so svojím večným Otcom.  Kvôli tomuto slávime nasledujúci sviatok a nazývame ho Polovicou Päťdesiatnice, ospevujeme Krista ako Mesiáša a predstavuje nám obidva veľké sviatky. Preto po tomto oslavujeme aj sviatok o Samaritánke, pretože aj tam sa mnohým Kristus zjavil ako Mesiáš a (hovoril) o vode a smäde a predkladá nám ho evanjelista Ján pred slepým a Samaritánkou.

 

Pre svoje nevyčísliteľné milosrdenstvo Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.


Synaxár

 

 

Viac článkov...
KONTAKT

Gréckokatolícka cirkev

Farnosť Vranov nad Topľou - Čemerné

Nám. P. P. Gojdiča 327/2

093 03  Vranov nad Topľou

 

Farár a protopresbyter:

o. Peter Gavaľa


č.t.: 0910 314 342

 

Kaplán:

o. Peter Rusnák

č.t.: 0903 476 597

 

Kňaz pre nemocnicu:

o. Miroslav Janočko

0911 811 176

 

Kancelária f. ú.

Úradné hodiny: Po-Pia

Po telefonickom kontakte.

 

IČO: 31952810

DIČ: 2021362387

 

Banka: VÚB a.s.

Číslo účtu: IBAN

SK75 0200 0000 0018 2264 3632


E-mail:

peter.gavala@grkatpo.sk

 

zbor@zborppgojdica.sk

zskkvv@centrum.sk


Web:

www.grkatvt.sk

www.zborppgojdica.sk

Ikona sviatku chrámu


 

Filiálka Vechec

 

Gréckokatolícky chrám

Najsvätejšieho Srdca Spasiteľa (1932)


Kto je online
Máme online 29 hostí 
Gréckokatolícka televízia LOGOS TV

Gréckokatolícky chrámový zbor bl. P. P. Gojdiča

Lurdy - on line

TV LUX

SLOVO

 

 

Medžugorje - on line

http://medjugorje.sk/media/99-online-vysielanie.html#live_slovak

Rádio Lumen

 

TK KBS

Fatima - on line