Vyhľadávanie

Liturgický poriadok

VT Čemerné

39. týždeň

24.9. - 30.9.2018


Pondelok:

liturgia - 18:00

Utorok:

liturgia - 18:00

Streda:

liturgia - 18:00

Štvrtok:

liturgia - 6:30

Piatok:

liturgia - 18:00

----------------------------

Sobota:

liturgia - 7:30

Galakoncert - 15:30

Nedeľa: 7:00 a 10:00

Večiereň: 15:00

RPC:  18:00

Liturgický poriadok

Vechec

39. týždeň

24.9. - 30.9.2018


Pondelok:  - - -

Utorok:

liturgia -  8:00

Streda:

liturgia - 16:30

Štvrtok:   - - -

Piatok:

liturgia - 17:30

-------------------

Sobota:   - - -

Nedeľa:  8:30


 

Katolícky kalendár

byzantského obradu

KALENDÁR

Katechéza

S kým Boh počíta?

S kým Boh počíta?

Keď máš pocit, že Boh s tebou už nič nedokáže, spomeň si, že...

Noe sa občas opil do nemoty.

Abrahám bol príliš starý.

Sára bola dlho neplodná.

Izák bol prehnane dôverčivý.

Jakub bol úskočný.

Lea bola škaredá.

Jozef Egyptský prežil ťažké šikanovanie.

Mojžiš bol zranený z detstva a bol agresívny.

Gedeon mal strach a chcel utiecť.

Rachab bola prostitútka.

Jeremiáš a Timotej boli príliš mladí.

Dávid mal na konte cudzoložstvo a úkladnú vraždu.

Jonáš utekal pred Bohom.

Noemi bola vdova.

Jób prišiel o rodinu, majetok a prepadol depresii.

Ján Krstiteľ bol bezdomovec a jedol hmyz.

Svätý Jozef nemal vždy mariánsku úctu – chcel Máriu poslať preč.

Panna Mária občas nechápala, ako to Pán Boh myslel.

Ježiš v puberte utiekol rodičom a ešte sa divil, čo majú za problém.

Učeníci zaspávali pri modlitbe.

Peter sa vystatoval a potom zaprel Krista.

Marta bol tak trochu workoholička.

Jej sestra Mária nebola zase priam akčná.

Mária Magdaléna bola prostitútka a ešte k tomu posadnutá.

Žena zo Samárie bola niekoľkokrát nevedomá a žila „ neviazane. “

Zachej bol malý a zakomlexovaný a živil sa daňovými podvodmi.

Pavol bol cholerik a občas si neudržal jazyk za zubami.

Timotej mával žalúdočné ťažkosti.

Prvý svätorečený bol lotor po pravici.

...tak sa nezľakni, keby Pán Boh počítal aj s Tebou!

 

Uspenský pôst (Spasivka)

Zhruba mesiac po Petro-pavlovskom (apoštolskom) pôste sa začína ďalšie pôstne obdobie, posledné v cirkevnom roku byzantského obradu. Nazýva sa Uspenský pôst alebo Spasivka. Trvá od 1. augusta do 14. augusta, teda dva týždne. Je to pôst, ktorým sa pripravujeme na posledné dva z dvanástich veľkých sviatkov cirkevného roka, teda na Premenenie Pána – 6. augusta a Zosnutie presvätej Bohorodičky – 15. augusta.

Sv. Lev teda poznal štyri základné pôstne obdobia podobne, ako ich máme dnes v našom cirkevnom roku (Veľký pôst, Petro-pavlovský čiže apoštolský pôst, Uspenský pôst a Filipovka).

Zmienku o tomto pôste nachádzame aj v liste rímskeho pápeža Mikuláša I. (858-867) Bulharom, v ktorom píše: „Svätá rímska cirkev má oddávna zvyk dodržiavať tieto pôsty: Štyridsať dní pred Veľkou nocou, po Päťdesiatnici, pred Zosnutím Márie Bohorodičky a tiež pred sviatkom Pánovho narodenia.“

Svätý Symeon Solúnsky píše, že „pôst v auguste je ustanovený na počesť Matky Božieho Slova, ktorá, keď spoznala, že sa blíži koniec jej pozemského života, tak ako stále trpela a postila sa za nás, aj napriek tomu, že bola svätou a nepoškvrnenou a nepotrebovala sa postiť, tak sa osobitne modlila za nás, keď sa chystala prejsť z tunajšieho života do budúceho, a keď sa jej blažená duša mala prostredníctvom božského Ducha zjednotiť s jej Synom. Preto sa aj my máme postiť a oslavovať ju, napodobňovať jej život a tak ju pohnúť k modlitbe za nás.

Definitívne bol tento pôst do byzantského cirkevného roka zavedený na cirkevnom sneme v Konštantínopole v roku 1166.


Predpisy Uspenského pôstu

Pôvodné pôstne predpisy Uspenského pôstu boli veľmi prísne, prísnejšie ako v Petro-pavlovskom pôste aj ako vo Filipovke; v podstate kopírovali predpisy Veľkého pôstu pred Paschou.

· V pondelok, stredu a piatok je predpísané tzv. suchojadenije, čiže výhradne rastlinná strava bez oleja, pričom jedlo nemohlo byť varené. (Napríklad chlieb, ovocie, zelenina, med, orechy, kyslá kapusta...)

· V utorok a štvrtok je dovolená varená rastlinná strava ale bez oleja.

· V sobotu a nedeľu sa dovoľuje rastlinná strava s olejom a víno.

· Na sviatok Premenenia Pána (6. augusta) je dovolené jesť rybu (samozrejme aj olej, víno a varenú stravu).

Napriek tomu, že sú tieto predpisy prísne, ich zachovávanie uľahčovala skutočnosť, že Uspenský pôst pripadá na obdobie, kedy je dostatok čerstvej zeleniny a ovocia, ktoré v tomto období dozrieva (jablká, hrušky, hrozno).

Na sviatok Premenenia Pána je zvykom po bohoslužbách posviacať ovocie.


Uspenský pôst dnes

Uspenský pôst v súčasnosti nie je v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku záväzný, čo však ale neznamená, že bol zrušený. Gréckokatolícka cirkev necháva na každého z nás, aby sme si našli svoje pravidlo pre postenie.

Posledné dva veľké sviatky cirkevného roka poukazujú na cieľ nášho života – premenenie (zbožštenie) a prechod do nebeského kráľovstva. Práve Uspenský pôst predstavuje výbornú príležitosť, aby sme si tento cieľ viacej pripomínali, aby sme na neho viacej sústredili svoje úsilie a niečo preň vykonali. O to viac, že pôst v tomto období je uľahčený dostatkom čerstvej zeleniny a ovocia. Nech sa teda stane obdobím zberu nielen toho biologického ovocia, ale aj obdobím zberu duchovného ovocia.

Prajem všetkým veriacim požehnaný pôst, ktorý nám pomôže lepšie prežiť náš chrámový sviatok.

o. Lukáš

 

"Nauč nás modliť sa" (Lk 11,1)

 

Ľudia sú vždy ochotní dozvedieť sa, ako niečo dosiahnuť. Zasurfuješ si po internete a o chvíľu vieš, ako sa viaže kravata, ako sa varí vajíčko alebo ako si vycvičíš varana.Ani učeníci neboli iní. Videli, ako sa Ježiš modli. Počuli, ako pochválil Máriu za to, že sedela pri jeho nohách a počúvala ho. A tiež chceli vedieť, ako to docieliť. Ježiš ich teda naučil modlitbu Otče náš. Hoci vyzerá ako päťbodový návod, znamená oveľa viac.

 

Modlitba Otče náš odhaľuje veľa o tom, kto Ježiš je, pretože nám dáva nahliadnuť priamo do jeho osobného modlitbového života. Zároveň poukazuje na to, kto sme my, a názor Boha na to, ako by sme mali žiť. Vysvetľuje, že Ježiš chce, aby sme sa, podobne ako on, keď chodil po zemi, aj my celým srdcom a mysľou zjednotili so svojím nebeským Otcom. Kto je tvoj Otec? Je dokonalý, svätý a hoden úcty. Ježiš však nehovorí, aby si sa modlil "Svätý Otče". Iba "Otče".Objasňuje tým, že tvoj Otec nie je vzdialená, nedotknuteľná a nedosiahnuteľná bytosť, ktorá sedí kdesi hore na tróne. Je ti nablízku a nedočkavo túži vdýchnuť do teba svoj život. Počúva tvoj hlas. Počúva, keď k nemu voláš, a sľubuje, že ti odpovie. Štedro ti dáva "každodenný chlieb" - skrátka všetko, čo potrebuješ pre život a svätosť.

 

Otec ťa miluje. Vždy a bez výnimky. Vidí aj tvoje najhoršie hriechy, a aj tak chce byť pri tebe čo najbližšie. Priam "márnotratne" ti ponúka odpustenie, bezvýhradné zmierenie, dôverný srdečný vzťah. Poskytuje ti všetky potrebné prostriedky a milosť, ktoré potrebuješ, aby si sa stal rovnako milosrdným, ako je on. Chráni ťa pred zlým, aby si mohol šíriť jeho milosrdenstvo. Ježiš dal svojím učeníkom oveľa viac než len zoznam bodov, vďaka ktorým sa mali naučiť, ako sa účinne modliť. Uistil ich, že k svojmu Otcovi môžu vždy pristúpiť s dôverou a s vedomím, že ich vždy vypočuje, vždy im odpustí, vždy sa o nich postará, vždy ich ochráni.

 

A on, ktorý je svätý, neurobí toho menej ani pre teba.

 

o. Lukáš

Svätí apoštolom rovní Cyril a Metod, učitelia Slovanov

 

Svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov, spolupatrónov Európy, slávnosť "Všetci dosiahli slávu u svojich súčasníkov, už za ich života ich chválili". Túžiš byť slávny či slávna? Chceš, aby ťa chválili? Možno sa usilujeme tváriť pokorne a tvrdíme, že nič také nechceme. Ale nemá to tak byť. Veď generácie, ktoré prichádzajú po nás, potrebujú mať slávne a chvályhodné vzory, ktoré by mohli nasledovať. Preto má byť ambíciou každého kresťana stať sa slávnym - slávnym svojou vierou, nádejou a láskou. Každý z nás je povolaný stať sa hrdinom viery. Svätí Cyril a Metod sa stali slávnymi najmä tým, že obetavo a ochotne splnili svoju misiu na území starých Slovienov, našich otcov. A splnili ju úspešne, čoho dôkazom je aj to, že po 1150 rokoch stále v našom národe žije kresťanská viera. Máme sa čím chváliť. Ale musíme sa mať aj na pozre: Budú sa mať aj naši potomkovia čím chváliť? Stávame sa pre nich nasledovaniahodným príkladom? Preto sa skúsme stať slávnymi, v niečom vynikať tak, aby to ostalo v pamäti i v srdciach ľudí a aby podľa toho aj konali. Nový zákon hovorí o vynikaní na niekoľských miestach: "Tabita... vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala" (Sk 9,36);" ... aby vynikla vaša starosť, ktorú máte pred Bohom o nás" (2 Kor 7,12);"... vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske" (2 Kor 8,7);" ... vynikajte vo vzdávaní vďaky!" (Kol 2,7);"... žeby tí, čo uverili Bohu, usilovali sa vynikať v dobrých skutkoch" (Tít 3,8). A k tomu nás svätý Pavol veľmi dôrazne upozorňuje: "Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? (1 Kor 4,7), aby sme nezabudli, že naše úsilie vyniknúť má význam a hodnotu len vtedy, ak si uvedomujeme, že je to Boží dar. Nebojme sa túžby vynikať. Veď ak ju budeme napĺňať pred Bohom, určite nám pri vynikaní dá množstvo situácii, ktoré nás udržia v patričnej pokore, aby sme neboli pyšní.

 

Svätý Cyril a Metod, proste Boha za nás.

 

Nedeľa Všetkých svätých

 

 

Prvá nedeľa po Svätej Päťdesiatnici je zasvätená úcte Všetkých svätých. V túto nedeľu si Cirkev uctieva tých, ktorí sú ovocím darov Svätého Ducha. História úcty svätých sa rodí smrťou prvých mučeníkov. K úcte mučeníkov sa neskôr radí aj úcta apoštolov, biskupov, askétov, rehoľníkov a rehoľníc.

Liturgický kalendár má na každý deň predpísanú úctu určitého svätého. Svätých je však oveľa viac ako je dní v roku a ani mená všetkých svätých nie sú známe. Z túžby uctiť si všetkých svätých vzniká v Cirkvi sviatok Všetkých mučeníkov, ktorý bol známy už na konci 4.storočia. Oslava tohto sviatku sa konala v prvú nedeľu po Svätej Päťdesiatnici. Napr. Ján Zlatoústy nám zanecháva svedectvo: „Ešte neminulo sedem dní od slávenia Päťdesiatnice a znovu nás zhromaždila úcta k mučeníkom“.Bol to však aj stály (nepohyblivý) sviatok liturgického roka, pretože napr. v Edese slávili spomienku Všetkých mučeníkov 13.mája. Teda slávenie spomienky Všetkých mučeníkov nebolo jednotné, aj keď to už bol pomerne rozšírený sviatok na Východe. Neskôr sa tento sviatok premenoval na sviatokVšetkých svätých. Konkrétne okolnosti, či čas tejto zmeny nie sú zaznamenané v žiadnych svedectvách.

V prvých časoch kresťanstva považovali za svätých len mučeníkov, lebo prví kresťania nemali možnosť inak dosvedčiť svätosť. Preto sa aj v našich bohoslužbách sviatok Všetkých svätých oslavuje spevmi mučeníkov: Napr.: „Bohumilý zástup mučeníkov, ty pevný základ cirkvi, ovocie svätého evanjelia. Vy ste zmarili útoky diabla proti Kristovi. Preliatím vlastnej krvi odstránili ste modloslužobné obety. Vaša mučenícka smrť naplnila nebo veriacimi. Nad vašim hrdinstvom žasli anjeli. Teraz ozdobení víťaznými vencami ustavične ho proste za spásu našich duší.“

Slovo mučeník pochádza z gréckeho slova martýr, čo znamená človeka, ktorý vydáva svedectvo. Podľa toho za kresťanského mučeníka sa považuje ten, kto sa vždy a všade pridržiava Krista, jeho cirkvi, nezrieka sa ho za žiadnej okolnosti a verne plní jeho vôľu vyjadrenú v prikázaniach Veľmi pekne to vyjadruje naša cirkevná pieseň: „Nezriekli sa ťa tvoji mučeníci, Pane, ani sa neodklonili od tvojich prikázaní.“

V tomto poňatí a v určitom stupni možno za mučeníkov pokladať aj manželov, lebo napriek mnohým ťažkostiam a obetiam, ktoré prináša manželský život v nerozlučnom zväzku, z lásky sa verne pridržiavajú Božích prikázaní. Táto stránka manželstva sa pripomína aj pri obrade sv. manželstva, keď sa spieva: „Svätí mučeníci, statočne ste trpeli a boli oslávení, teraz proste Pána, aby zachránil naše duše.“ Mučeníkom je aj chorý, ktorý znáša bolesť pokojne a odovzdane, ako ich znášali mučeníci. Za mučeníka možno považovať každého kresťana, ktorý svojim životom dosvedčuje, že žije ako ozajstný kresťan, a že možno tak žiť ako kresťan. Pravda život podľa evanjelia si vyžaduje mnoho obety, zriekania sa slobody z lásky k Bohu a blížnemu.

Mučeníci v prvých časoch kresťanstva obetovali svoj život Bohu, akoby ich život nemal žiadnu cenu. K týmto činom ich viedlo presvedčenie, že všetko, čo je v evanjeliu, je základom kresťanského náboženstva a svedectvom, že Ježiš je opravdivý Boh. Pre toto presvedčenie radšej zomreli a zriekli sa všetkých pozemských výhod. Takýchto mučeníkov nájdeme medzi všetkými vrstvami ľudí, v rôznom veku a v každom čase. Na základe toho sv. Irenej hovorí:„Cirkev neustále posiela do neba početné množstvo mučeníkov.“ A Tacitus, rímsky dejepisec, očitý svedok mučenia kresťanov v prvých časoch, udáva, že počet mučeníkov bol „ingens multitudo“ – obrovské množstvo. A Plínius, pohan a Riman vyjadril zdesenie, že kresťanov odsúdili na smrť len preto, že sa hlásili ku kresťanstvu. Sv. Klement Alexandrijský hovorí, že sudcovia vynašli neľudské, hrozné a dlhotrvajúce spôsoby mučenia nie preto, aby kresťanov jednoducho usmrtili, ale že ich chceli odvrátiť od viery. Sv. mučeník Justín však napriek tomu vyhlasuje, že kresťania všade na svete sú ochotní umrieť za Ježiša a jeho cirkev.

Nevieme koľko mučeníkov bolo až doteraz. Bolo ich mnoho, veľmi mnoho. Mučenie sa tiahne ako červená rieka  celými dejinami cirkvi. Pri pohľade na slabú stránku ľudskej prirodzenosti – veľký strach pred smrťou, to veľké množstvo mučeníkov je veľkým zázrakom. Tento zázrak prekonával prirodzené ľudské sily a je jedinečným svedectvom o božskom pôvode svätej cirkvi.

Západná cirkev slávi pamiatku Všetkých svätých 1.novembra. V začiatkoch však tiež nebol určený presný termín slávenia a teda aj tu slávenie tejto spomienky bolo nejednotné. Existujú záznamy o prvej nedeli po Päťdesiatnici, ale spomína sa aj 13.máj. Pápež Gregor III. posvätil v 8.storočí v Bazilike sv. Petra kaplnku k úcte Všetkých svätých. Presný dátum posviacky je neznámy, ale od toho času sa v niektorých krajinách začal sláviť sviatok Všetkých svätých 1.novembra. V 9. alebo 10.storočí sa v Západnej cirkvi 1.november stáva všeobecne rozšíreným sviatkom Všetkých svätých.

 

Viac článkov...

Logo Jubilejného roka 2018

 

KONTAKT

Gréckokatolícka cirkev

Farnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky

Nám. P. P. Gojdiča č. 327

093 03 Vranov nad Topľou

- Čemerné

 

Farár a protopresbyter:

o. Mgr. Peter Gavaľa


0917 112 737 (Orange)

0910 314 342 (Telekom)

 

Kaplán: o. Mgr.  Matej Buk

0910 842 414

 

Kancelária f. ú.

Úradné hodiny: Po-Pia

Hodinu po večernej sv. liturgii.

 

IČO: 31952810

DIČ: 2021362387

 

Banka: VÚB a.s.

Číslo bankového účtu: IBAN

SK75 0200 0000 0018 2264 3632


E-mail:

gavala.peter@gmail.com

vranov.cemerne@grkatpo.sk

 

zbor@zborppgojdica.sk

zskkvv@centrum.sk


Web:

www.grkatvt.sk

www.zborppgojdica.sk

Ikona sviatku chrámu


 

Filiálka Vechec

 

Gréckokatolícky chrám

Najsvätejšieho Srdca Spasiteľa (1932)


Kto je online
Máme online 21 hostí 
Počet prístupov
Členovia : 66
Článkov : 278
Počet zobrazení obsahu : 212160
Gréckokatolícka televízia LOGOS TV

Gréckokatolícky chrámový zbor bl. P. P. Gojdiča

Lurdy - on line

TV LUX

SLOVO

 

 

Medžugorje - on line

http://medjugorje.sk/media/99-online-vysielanie.html#live_slovak

Rádio Lumen

 

TK KBS

Fatima - on line