Eliáš pochádzal z Tesbe v Galaáde. Vystupoval ako prorok za kráľa Achaba a Ezechiáša. Doba jeho účinkovania sa vyznačuje tým, že viera v Bala takmer vytlačila vieru Jahveho. Predpovedal Achabovi, že v zemi bude hlad, to ako trest Boha sa uctievanie bálov. Sarepte rozmnožil múku a olej a vzkriesil syna vdove. Po troch rokoch sa vrátil do izraelského kráľovstva, kde na hore Karmel, na zhromaždení všetkých bálových kňazov, presvedčil zhromaždených, že hlad je následkom Božieho hnevu. Bálovo kňazi boli pozabíjaní, a očakávaný dážď sa dostavil. Keď sa o tom dozvedela Jezabel, manželka kráľa, začala Eliáša a jeho vstúpencov kruto prenasledovať. Eliáš utiekol na Horeb, kde sa mu zjavil Pán. Potom pomazal Chazaela za kráľa nad Aranom, Jehua nad Izraelom, Elizea za proroka miesto seba. Po odovzdaní úradu Elizeovi zázračne prešiel Jordán. Za Jordánom ho ohnivý voz vzal do neba. Pri premenení Pána na hore Tábor sa zjavuje Ježišovi spoločne s Mojžišom.

Synaxár

Uložiť

Uložiť