Sviatok Zvestovania našej presvätej Vládkyni, Bohorodičky Márii, vždy Panne, je jedným z mála sviatkov, ktoré v byzantskej tradícii nachádzame vo Veľkom pôste. O sviatku máme presné svedectvá z Konštantínopolu okolo roku 530 a aj sv. Roman Sladkopevec mu venoval v 6. storočí jeden kondák.

K vývoju sviatku prispeli protiariánske homílie, ktoré zdôrazňujú popri Kristovej ľudskej aj jeho božskú prirodzenosť, ktorá je večne jestvujúca v Bohu, a sýrska homiletika, ktorá dôrazne podčiarkuje paralelu medzi Evou a Máriou. V Ríme tento sviatok zaviedol pápež Sergej I. (687 - 701).

Od počiatku sa sviatok slávil 25. marca, vždy vo veľkopôstnom období, teda v období, ktoré inak vylučuje akékoľvek slávnosti. V roku 692 však Štvrtý konštantínopolský koncil prikázal sláviť tento sviatok so všetkou slávnosťou.

Sviatok má ako svoju nosnú tému zvestovanie vtelenia Božieho Slova a radosť, ktorá z toho pramení. V mnohých tropároch sa opakuje ako refrén výzva: "raduj sa", jedná sa o radosť, ktorá nemá v sebe nič  povrchné, veď sa rodí z vedomia spásy, ktorá sa nám dáva v Kristovi, vo sviatku, ktorý sa snaží zatiahnuť celé stvorenie do chvály a kontemplácie sláveného tajomstva.

Tropár sviatku zhrňuje krátkym a jasným spôsobom základnú tému slávenia: "Dnes je začiatok našej spásy a zjavenie večného tajomstva: Syn Boží sa stáva Synom Panny, Gabriel zvestuje milosť. Preto aj my spolu s ním privolávajme Bohorodičke: Raduj sa, milostiplná, Pán s tebou!"

Synaxár

Uložiť

Uložiť