Ikona zobrazuje presný okamih krstu: Ján sa hlboko skláňa, aby vyjadril úplnú podriadenosť služobníka; ľavú ruku dvíha k nebesiam, akoby chcel dosvedčiť tento úkon, ktorý je pre stvorenie nepochopiteľný; druhá ruka je vystretá, akoby sa neodvažoval dotknúť hlavy Božieho Syna. Jánovo gesto vyjadruje všetko, čo sa odohralo pred niekoľkými chvíľkami: zmocnil sa ho strach, keď spoznal Ježiša - "ja potrebujem krst od teba" (Mt 3,13). Stvorenie sa ocitlo oproti "Jedinému nehriešnemu", oproti tomu, "ktorý sníma hriechy sveta" (Jn 1,29).

Krst v Jordáne už teda nie je len prejavom nekonečnej zhovievavosti, ale stáva sa úkonom, ktorý nastoľuje novú skutočnosť: Syn sa stáva Mesiášom, ktorý svojou podriadenosťou Zákonu oslobodzuje všetkých ľudí. Svoje účinkovanie na verejnosti začal touto podriadenosťou Zákonu, ktorá našla svoje dovŕšenie v položení vlastného života na kríži pre našu spásu a pre všetkých ľudí. Smrťou Božieho Syna, ktorej predobrazom je ponorenie do prúdov Jordánu, tak dostáva krst svoj plný význam, stáva sa sviatosťou.

Uprostred kompozície na zvislej línii zostupujú lúče svetla ku Kristovi, ktorý stojí vo vodách. Vychádzajúcu z pologule ako tri koncentrické kruhy v modro-zelenom odtieni, symbole božstva v troch osobách. V tejto guli sa často objavuje žehnajúca ruka Otca. Vo svätožiare sa nachádza Duch, žiarivá holubica, ktorú Ján videl, zosobnené puto lásky medzi Otcom a Synom. Od tejto svätožiary sa svetlo rozdeľuje na tri lúče, aby sa naznačilo, že každý Boží skutok, je dielo troch božských Osôb.

Na druhom brehu oproti sv. Jánovi sú zobrazení anjeli, tichí svedkovia, ktorí uctievajú Božieho Syna; zobrazení sú so sklonenou hlavou a zahalenými rukami, čo je gesto úctivosti.

Uložiť

Uložiť