Bola dcérou bohatých kresťanských rodičov v Ikónii. Po ich smrti zdedila veľký majetok, ktorý rozdala chudobným. Pretože sa zaviazala sľubom čistoty, odmietala všetkých uchádzačov o svoju ruku. Za Diokleciánovho prenasledovania bola obžalovaná z kresťanstva a uväznená. Keď bola predvedená pred vládcu, ktorý sa jej opýtal na meno, odpovedala: „ Som kresťanka, služobnica Kristova.“ Keď sa jej vládca opäť opýtal, odpovedala: „ najprv sa patrilo, aby som povedala svoje meno vo večnom živote, a až potom meno v živote terajšom. Teda v živote večnom som kresťanskou, v živote terajšom som rodičmi pomenovaná Paraskieva , lebo som sa narodila v piatok, v deň Kristovho utrpenia.“ Vládca sa ju snažil prehovoriť, aby obetovala modlám. Ponúkol jej aj sobáš, ale ona odmietla. Vládca ju dať zbičovať a potom ju nechal biť železnými hákmi a rany rozodierať drôtenou kefou. Jej telo bolo rozodraté do kostí. Potom ju hodili do väzenia, aby tam zomrela. Boh ju v noci zázračne uzdravil. Keď prišla ráno stráž našli Parasku zdravú. Vladár sa, snažil jej dakazať, že bola uzdravená pohanskými bohmi. Paraska ho poprosila aby jej ukázal tých, ktorí jej darovali život. Keď Paraska vošla do chrámu pomodlila sa, chytila za nohu pohanského boha Apolóna a zvolala: „ Vravím Ti, ktorý nemáš dušu, aj všetkým ostatným modlám, takto vám nariaďuje váš i môj Pán Ježiš Kristus: Spadnite na zem a rozpadnite sa na prach!“. V tej chvíli sa rozpadli všetky modly v chráme a ľud začal volať: „ Veľký je kresťanský Boh.“ Pohanský kňazi pristúpili s hnevom pred vladára a žiadali jej smrť. Ten ju dal zavesiť na strom a pálil jej rebra. Svätá sa modlila, aby ju Pán ochránil. Tu sa objavil anjel, ktorý rozdúchal silný oheň, v ktorom zahynulo veľa mučiteľov. Ľudia opäť žasli. Vládca dostal strach a nechal Parasku sťať mečom. Potom kresťania pochovali jej telo v jej dome. Na druhy deň si vyšiel vládca na lov, ale jeho kôň sa splašil a zhodil ho do priepasti. Tak mučiteľ nasledoval svoju obeť.