15.08. - Zosnutie našej presvätej vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny (prikázaný sviatok)
V byzantskej tradícii je prvým veľkým sviatkom liturgického cyklu Narodenie presvätej Bohorodičky 8. septembra. Liturgický rok uzatvára sviatok jej zosnutia a prechodu do neba 15. augusta, čím sa chce zdôrazniť, že Mária sa stáva vzorom cesty, ktorú každý kresťan a celá Cirkev prechádzajú pri svojom úplnom prijímaní spásneho tajomstva Krista. Na Východe tento sviatok na 15. augusta cisár Maurikios na konci 6. storočia, zatiaľ čo na Západe ho zaviedol pápež Sergius I. približne o jedno storočie neskôr.
Sviatok ešte vyzdvihuje úlohu príhovorkyne, ktorú má Matka Božia u svojho Syna pre spásu ľudí. Mnohé tropáre sa totiž končia zvolaním "cez teba preukazuje svetu veľké milosrdenstvo" a začínajú sa "tá, ktorá sa prihovára", jediný nástroj, nádoba vyvolenia, "vďaka ktorej sme boli zbožštení."
Ikona je odrazom tajomstva viery. Nepodlieha pozemským zákonom, dimenziám priestoru a obmedzeniam času, patrí do nebeského sveta, do večnosti. Preto sa výjavy na ikone Zosnutia neriadia chronologickým poriadkom, ale sú súčasťou celého tajomstva a zjavujú svoje duchovné dimenzie. Takto sa apoštoli objavujú poslednýkrát okolo Božej matky. Ich tváre a ich gestá vyjadrujú hlboký smútok, lebo stratili tú, ktorá bola ich matkou.
Na ikone spočíva Božia Matka na bohato vyzdobenou lôžku, oblečený má maforion alebo plášť, ktorého farba sa mení od hnedej po purpurovú. Oči má zatvorené, lôžko a telo sú v horizontálnej línii, čo je znakom odpočívania, ktoré nie sú v súlade so vznešenosťou, do ktorej bola oblečená, lebo jej Syn prijal smrť, aby zachránil svet. Takže ona nepodstupuje smrť, ale odovzdáva svoju dušu do rúk Syna. Ona, podobne ako on, zomiera slobodne a dobrovoľne. Byzantská liturgia veľmi silno zdôrazňuje tento aspekt.
Za telom matky Božej, ktoré je vystreté na lôžku, sa objavuje Ježiš Kristus, zahalený svetlom. Je prekvapením, že jeho tvár nie je tvárou, ktorá vyjadruje radosť a vľúdnosť voči svojej Matke, ale silu a pevnosť. Zosnutie sa teda ukazuje ako predĺženie vzkriesenia a je zároveň ohlasovaním vzkriesenia ľudstva vo chvíli posledného súdu. Mária je vlastne prvá z vyvolených, a to oveľa skôr, ako nastane príchod Ježiša Krista na konci sveta.
Ikonografia Zosnutia je ovocím dlhého uvažovania cirkvi nad vlastnou vierou v tajomstvo Márie: tajomstvo tej, ktorá jediná je Božou Matkou, ale aj dokonalým stvorením, v ktorom my môžeme čítať zavŕšenie Božieho plánu ohľadom ľudstva.
Jeden z apokryfov hovorí, že sv. apoštol Tomáš prišiel na pohreb neskoro a chcel poslednýkrát vidieť črty Bohorodičky. Keď otvorili hrobku, namiesto nej tam boli kvety.
Prosme Presvätú Bohorodičku, aby sa za nás prihovárala u svojho Syna, aby nám vyprosila pokojný život, svetlo Svätého Ducha a lásku k jej Synovi.
o. Lukáš